Minulosť pred súdom prítomnosti

Občas ma vyruší predstava, že aj naša prítomnosť raz zostarne.

Autorka je scenáristka a režisérka„Živé, vnútorné ulice sú židovské, aspoň hlavné, bohaté sklepy patria Židom. Presvedčil som sa, že ani silnejšia maďarská rassa nemôže sa ubrániť židovčine,“ píše v zápiskoch zo Segedína Svetozár Hurban Vajanský, najznámejší zo synov J. M. Hurbana, ktorý zomrel pred 110. rokmi.

Čítať jeho pozostalosť znamená risknúť, že sa nám rozpadne obraz národného klasika. Stretávame dva typy antisemitizmu, kresťansko-kultúrny a moderný rasový.

Žid je pre Vajanského materialistická moderná mestská persóna a pochybný element. V tesnom závese je druhý pochybný element - Maďar. Vajanský premenil politický konflikt na charakterológiu celého národa. Nuž, jedinec môže byť kultivovaný, vzdelaný, vytvoriť významné dielo a pritom mu nič nebráni byť nositeľom presvedčení, ktoré budú o generáciu – dve  morálne odpudivé.

Keď Margaret Mitchellová písala Odviate vetrom, americká občianska vojna nebola uzavretou kapitolou, v ktorej levitujú alabastrovobiele dámy stiahnuté v páse na štyridsať centimetrov uprostred obručí krinolín, ale súčasťou popoludňajších návštev. Ako decko sedávala medzi starcami, ktorí sa nikdy nepreniesli cez zrušenie otroctva.

Virginia Woolfová používala v korešpondencii antisemitské stereotypy a Winston Churchill ako minister vnútra podporoval segregáciu slabomyseľných.  

Veľmi málo sa hovorí o tom, že keď nacistické Nemecko a jeho spojenci vraždili európskych Židov, v časti USA platili zákony proti miešaniu rás, postavené na detailných definíciách toho, kto je........

© SME.sk