Nie reaktor alebo panel. Otázka znie, kto zaplatí, keď stávka nevyjde

Rozhodujúcou otázkou slovenskej energetiky nie je výber technológie, ale rozdelenie rizika.

Autor je externým senior výskumným pracovníkom v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Na konci leta podpísal štátny podnik Vodohospodárska výstavba zmluvu na výmenu ôsmich turbín v Gabčíkove za 465 miliónov eur bez DPH.

V tendri zrušenom v roku 2021 firmy ponúkali opravu za 80 miliónov, koncom roka 2023 sa počítalo s 230 miliónmi a pri vyhlásení súťaže s 370 miliónmi. Rozsah prác sa rozšíril a turbíny po povodniach v roku 2024 naozaj treba vymeniť. Zákazka však bola zadaná rokovacím konaním bez zverejnenia a cenu spochybňuje aj koaličná SNS. Nevieme tak posúdiť, či je primeraná, ani kto ponesie následky, ak nie je. 

Gabčíkovo nie je výnimka, ale ukážka. Energetická politika dnes na Slovensku nie je sektorovou témou. Energetická aj priemyselná transformácia v Európe prebieha a klimatická zmena sa prejavuje aj na Slovensku suchom, horúčavami aj povodňami, ktoré zaťažujú aj energetickú infraštruktúru. Energetika rozhoduje o konkurencieschopnosti priemyslu, rozpočte aj bezpečnosti. Je to otázka odolnosti štátu. 

Prečo vznikajú rozhodnutia ako v Gabčíkove? Bez hľadania zlého úmyslu jednotlivcov sa stačí pozrieť na mechanizmy: mnohé politické strany fungujú skôr ako podniky s úzkym okruhom vlastníkov než ako články reprezentatívnej demokracie. Závislosť od malého počtu darcov a veriteľov vytvára sklon odplácať sa pri zákazkách a regulácii.

Štátne podniky sú priestorom politických nominácií; manažment závislý od strán nekladie nepríjemné otázky.........

© SME.sk