Členstvo v Únii nie je jedinou cestou k európskej integrácii

Islandské hlasovanie proti obnoveniu prístupových rokovaní nie je odmietnutím Európy.

Autor presadzuje demokratizáciu Európskej únie. Pôsobí na Harvardovej univerzite, je profesorom európskeho práva na HEC Paris a zakladateľom organizácie The Good Lobby.Výsledok islandského referenda neznamená odmietnutie európskej integrácie. Ukazuje, že súčasné usporiadanie vzťahov krajiny v Európskom hospodárskom priestore – prístup na jednotný trh, voľný pohyb a účasť na programoch Únie bez členstva v nej a bez hlasovacieho práva pri tvorbe jej pravidiel – je pre Islanďanov dostatočne atraktívne na to, aby uprednostnili zachovanie súčasného stavu.

Islanďania nehlasovali o tom, či vstúpiť do Európskej únie, ale o tom, či obnoviť prístupové rokovania, ktoré boli prerušené v roku 2013. Hlas za by ich k ničomu nezaväzoval, pretože o prípadnej dohode by sa muselo rozhodnúť v druhom referende.

Pri účasti vyššej ako 80 percent hlasovalo 52,8 percenta voličov proti a 47,2 percenta za. Obnovenie rokovaní podporili iba dva volebné obvody v Reykjavíku; všetky ostatné časti 400-tisícovej krajiny vrátane predmestí hlavného mesta odmietli čo i len zistiť, aké podmienky členstva by Island mohol získať.

Pravda je taká, že Island je už dnes súčasťou európskeho hospodárskeho a právneho poriadku. Uplatňuje veľkú časť ekonomických pravidiel Európskej únie a patrí do schengenského priestoru aj jednotného trhu. Chýba mu však zastúpenie v inštitúciách Únie a hlasovacie právo pri rozhodovaní o pravidlách, ktoré musí preberať do svojho právneho poriadku.

Plné členstvo by Islandu dalo možnosť tieto pravidlá ovplyvňovať a hlasovať o nich. Mohlo by mu priniesť aj väčšiu ekonomickú stabilitu a časom euro. Zároveň by však krajina musela zdieľať kontrolu nad citlivými oblasťami, ako sú rybolov, poľnohospodárstvo a prírodné zdroje. Aj preto sa Islanďania napokon rozhodli zostať pri súčasnom usporiadaní v Európskom hospodárskom priestore.

Pre Brusel je to zároveň varovanie aj príležitosť.

Varovaním nie je, ako mnohí tvrdia, že by členstvo v Únii zrazu strácalo svoju príťažlivosť. Rovnako z toho nevyplýva, že by si kandidátske krajiny mali namiesto členstva vybrať Európsky hospodársky priestor. Islandské poučenie je oveľa konkrétnejšie a do veľkej miery vyplýva z osobitného postavenia tejto krajiny: niektoré európske štáty môžu celkom racionálne uprednostniť hlbokú integráciu bez........

© SME.sk