Čo spája mladých Maďarov a Izraelčanov uväznených v ére jedného politika?

Mladí Maďari nepoznajú normálnosť, ku ktorej sa majú vrátiť.

Autor je členom Európskej rady pre zahraničné vzťahy a riaditeľom Centra výskumu digitálnej sociológie na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti.

Pri káve sa mi raz rozplakala známa z Izraela: „Mám 42 rokov a celý svoj dospelý život som strávila v zajatí Bibiho.“

Benjamin Netanyahu nebol izraelským premiérom počas všetkých tých rokov. No aj keď nebol vo funkcii, izraelská politika sa z jeho gravitačného poľa len zriedka dokázala vymaniť. Či už boli ľudia zaňho, alebo proti nemu, verejný život sa naďalej točil okolo jeho osoby.

Maďari ten pocit poznajú. Šestnásť rokov nebol Viktor Orbán iba maďarským premiérom, ale určujúcou skutočnosťou maďarskej politiky. Inštitúcie sa ohýbali podľa neho, jeho odporcovia sa voči nemu vymedzovali a debaty sa vždy napokon stočili k nemu.

Dvanásteho apríla sa táto éra skončila. Strana Tisza Pétera Magyara porazila Fidesz po šestnástich nepretržitých rokoch pri moci. Podľa konečných výsledkov získala Tisza 141 z 199 kresiel v parlamente, teda dvojtretinovú väčšinu.

Láka nás rozprávať jednoduchý príbeh o oslobodení: dominantný líder padol, kúzlo sa rozplynulo a demokracia sa vrátila. Politické systémy však po sebe zanechávajú návyky. Orbánovým najtrvalejším dedičstvom môže nakoniec byť spôsob, akým si Maďari predstavujú samotnú politiku.

V snoch sa hádam s Orbánom

To je aj Magyarova dilema. Opozičné hnutia, ktoré čelia personalizovaným politickým systémom, často dospejú k záveru, že aj ony potrebujú ústrednú postavu, ktorá dokáže premeniť rozptýlenú nespokojnosť na politickú silu.

Vlastnosti, ktoré pomáhajú vzdorujúcemu hnutiu zvíťaziť, však........

© SME.sk