Americká hegemónia sa rozpadá

Reakcia spojencov je vlažná, váhavá alebo odmietavá

Autorka je profesorka politológie na Torontskej univerzite.Kríza v Hormuzskom prielive ukazuje, ako funguje moc v 21. storočí. Pripomína, že najväčšou dlhodobou hrozbou pre Spojené štáty nie je čínske zbrojenie ani ruská agresia, ale postupné rozpadávanie aliančného systému, ktorý od druhej svetovej vojny podopiera ich globálne postavenie.

Po celé desaťročia bol tento systém dôležitejší než samotná vojenská sila – práve preto, že ho nedokázal napodobniť žiadny rival USA. Spojené štáty si vybudovali sieť viac než 50 spojencov a bezpečnostných partnerov a vytvorili tak prvý skutočne globálny bezpečnostný systém v dejinách.

Čína má obchodných partnerov, ale len jedného vojenského spojenca – Severnú Kóreu. Spojenectvá Ruska stoja najmä na závislosti a nátlaku. Len USA vedú koalíciu krajín, ktoré sa dobrovoľne rozhodli opierať svoju bezpečnosť o americkú ochranu.

Viacerí prezidenti, najmä Donald Trump, upozorňovali na náklady takéhoto systému. To, čo oni považujú za záťaž, však Spojeným štátom opakovane umožnilo rýchlo zostaviť široké koalície v čase kríz. V roku 1991 napríklad USA vytvorili rozsiahlu medzinárodnú alianciu na vytlačenie irackých vojsk z Kuvajtu. Prispeli spojenci z NATO, arabské krajiny aj štáty v Ázii – vojakmi, peniazmi aj logistikou.

Aj počas oveľa spornejšej vojny v Iraku v dvetisícich rokoch dokázali USA získať partnerov. Na invázii sa podieľali štyri krajiny, a počas konfliktu vyslalo svoje jednotky takmer 40 štátov. Často išlo o menšie príspevky – niekoľko stoviek vojakov či špecializované jednotky. Základná realita však zostala rovnaká: aj v spornej vojne sa americká moc opierala o koalície.

Dnes situácia vyzerá úplne inak. Napätie okolo Iránu rastie, ceny ropy prudko stúpajú, a americká administratíva žiada spojencov o pomoc pri ochrane lodnej dopravy v Hormuzskom prielive. Takmer pätina svetovej ropy a skvapalneného plynu prechádza týmto úzkym koridorom, takže jeho fungovanie je v priamom záujme mnohých krajín.

Reakcia spojencov je však vlažná, váhavá alebo odmietavá. Španielsko, Taliansko či Nemecko účasť odmietli. Austrália nechce vyslať lode, Kanada vylúčila účasť na bojových operáciách. Francúzsko, Japonsko ani Južná Kórea sa k americkej misii nepripojili, a Británia........

© SME.sk