Mníchovská bezpečnostná konferencia zostávala dlho v úzadí Svetového ekonomického fóra konaného v Davose. Legitímne, ekonomické otázky rezonovali vo svete viac – aj teraz. No vojna na Ukrajine, Trumpova nepredvídateľná zahraničná politika a rozpad úzkeho amerického a európskeho spojenectva zaradili konferenciu v bavorskej metropole medzi najvýznamnejšie svetové akcie.

Pred rokom americký viceprezident JD Vance nešetril tvrdými slovami na adresu Európy. V ušiach lídrov EÚ nezneli lahodne. Dnes je všetko inak, Európania si uvedomili, že sa nemôžu ďalej nechať rozmaznávať a „živiť“ Američanmi. Tomu je koniec. Prešiel rok a naši lídri, ktorí sa pred rokom predbiehali v kritike Donalda Trumpa, uznávajú svoje zlyhanie. Európa sa musí začať starať o seba sama.

Aj vo Washingtone si však uvedomili, že bez podpory Európy sú vo svete oveľa slabší. Minister zahraničia Marco Rubio hovoril o prepojení osudu USA a starého kontinentu. Pripomenul, že Amerika je dieťaťom Európy. To už znelo lahodne.

Postoj Bieleho domu nemôžeme chápať ako zradu, ale ako dôsledok vývoja sveta. V USA pribúda podiel ľudí s koreňmi v Latinskej Amerike a Ázii, podiel obyvateľov s koreňmi v Európe klesá. Je logický dôsledok, že nové generácie Američanov hľadia inam, nielen do Európy. A zmenilo sa i rozloženie síl. Veľké európske mocnosti hrajú oveľa menšiu úlohu vo svete ako na prelome storočí či po druhej svetovej vojne. EÚ disponuje ekonomickou silou, ale politicky je roztrieštená. Z Číny sa stala skutočná veľmoc – politická, ekonomická i vojenská. Rastie moc Indie. Narástla ekonomická sila Blízkeho východu.

Je teda logické, že vo Washingtone vnímajú citlivejšie iných rivalov, menia priority. Kto si myslel, že poriadok nastolený po druhej svetovej vojne a po konci studenej vojny bude trvať nekonečne, bol riadny rojko.

Ak v Mníchove nemecký kancelár Friedrich Merz hovoril o rozpade starého svetového poriadku založeného na pravidlách (rovnako ako kanadský premiér Mark Carney v Davose, pridávajú sa ďalší), tak sa nedá nespomenúť na rok 2007. Vtedy „Mníchov“ preslávil Vladimir Putin. Vzoprel sa existujúcemu poriadku a bez servítky na ústach kritizoval unipolárny svet manažovaný USA. Ako vtedy povedal, takýto poriadok je neudržateľný. Pripomenul, že medzinárodné právo v ére jedného dominantného hráča (monopolu) prestáva plniť svoju úlohu, nedá sa naň spoľahnúť.

Prezidentovi ekonomicky slabej krajiny, porazenej v studenej vojne, sa nedostalo dostatočnej pozornosti – Rusko nikto nebral vážne. Až časom jeho prejav získal na váhe. Dnes je to práve Rusko, ktoré je pre Európu hlavnou hrozbou. Neurobili sme v Európe niekde chybu? Aj svojou aroganciou? Bolo to len Rusko do napadnutia Ukrajiny v roku 2022 i v roku 2014, kto nehral s otvorenými kartami?

Dnes je to už jedno. Svet sa zmenil a my musíme zmeniť pohľad na nové globálne rozloženie síl. No mali by sme aj poďakovať Trumpovi za studenú sprchu. V Európe sme tvrdo spali. Ani teraz okrem veľkým slov však lídri neponúkajú žiadnu víziu. Tápajú. Máme viac zbrojiť? Dobre, čo ďalej? K ukončeniu vojny na Ukrajine (čo sme schopní akceptovať) počúvame, čo si Kremeľ nemôže dovoliť, raz Rusko (hrozbu) zveličujeme, inokedy zas ponižujeme. Žiadna racionálna stratégia voči eurázijskej mocnosti neexistuje.

Ani detto voči Číne a USA. Od oboch krajín sme neúmerne technologicky závislí. Nemáme vplyv na globálne surovinové reťazce, kedykoľvek môžeme stratiť prístup k strategickým surovinám, výrobkom a technológiám, dostupnosť si nevieme vojensky vynútiť. Ako chceme byť sebestačnejší v digitálnom či finančnom svete? Žiadna sebakritika z úst našich elít nezaznela. Prvý krok sme však urobili: prebudili sme sa a uvedomili sme si konečne kritickú situáciu, v ktorej sa nachádzame.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk