Z európskeho rozpočtu dostaneme menej, no netreba vyplakávať

Každá vláda si nájde niečo, čo dokáže voličom prezentovať ako brutálny úspech.

Autor je vydavateľom euBrief.Komplikované a dlho sa ťahajúce rokovania o sedemročnom európskom rozpočte sú už vlastne pravidlom. Rovnako aj meškanie dohody. To, že sa európski lídri na minulotýždňovom summite nepriblížili k spoločnej pozícii, nie je samo osebe tragédiou.Naposledy mala Európska únia dohodu o rozpočte s dostatočným predstihom v roku 2005. Júnový pokus sa vtedy nepodaril, no v decembri už dokázalo britské predsedníctvo sprostredkovať kompromis.Na konci dlhých rokovaní zohrala kľúčovú úlohu čerstvá kancelárka Angela Merkelová: súhlasila s vyšším rozpočtom (a teda vyšším nemeckým príspevkom) a Poľsku posunula sto miliónov eur z alokácie, ktorú malo dostať Nemecko. Komisia, Europarlament, Rada a členské štáty tak mali celý rok 2006 na prípravu potrebnej legislatívy aj národných inštitúcií.Potom to už išlo len horšie. Ďalšia politická dohoda prišla až vo februári 2013, v poslednom roku rozpočtového obdobia. Čas na prípravu na nový rozpočet tak bol kratší o dva mesiace.V roku 2020 to bola ešte väčšia dráma. Rok predtým sa lídri nedohodli. V poslednom roku rozpočtového obdobia prišla pandémia a rokovania o sedemročnom rozpočte sa premiešali s vytváraním špeciálneho protipandemického fondu, financovaného zo spoločných pôžičiek. Politickú dohodu o štruktúre rozpočtu dosiahli lídri až v júli.

Finálne jednomyseľné schválenie však blokovali Poľsko a Maďarsko, ktoré nesúhlasili s podmieňovaním európskych peňazí právnym štátom. Ustúpili až na summite 10. až 11. decembra 2020, pár dní predtým, než sa malo začať nové rozpočtové obdobie.

Pri každom z posledných troch kompromisov bol zásadný postoj Nemecka. Buď bolo pripravené položiť peniaze na stôl (2005, 2020), pričom si za to vyjednalo nejaké podmienky (napríklad podmienenie eurofondov právnym štátom), alebo sa plne postavilo na stranu „šetrných“ a výsledkom bol nižší rozpočet (2013). 

Naťahovanie času a zdržiavanie finálnej dohody nie je v tejto hre katastrofou, ale súčasťou taktiky. Výhodu dáva najmä krajinám, ktoré držia v rukách peňaženky. Pokiaľ je európsky rozpočet platený najmä z národných príspevkov, zostávajú jednoznačne pri kormidle. 

Pre dnešok nám z toho vyplýva niekoľko ponaučení, ktoré však treba prispôsobiť veľmi špecifickej aktuálnej situácii. 

Nie je dôvod na paniku 

To, že stále nemáme dohodu o rozpočte, nie je tragédia. Paniku........

© SME.sk