Ohlušujúce mlčanie Poľska v Európe

Varšava premárňuje príležitosť ovplyvniť najdôležitejšie diskusie o bezpečnosti a rozpočte Únie.

Autorka je vedeckou pracovníčkou think-tanku Visegrad Insight.Poľská politická diskusia odsúva európsku budúcnosť na vedľajšiu koľaj. Varšava tak stráca vplyv v súčasných formátoch európskej integrácie a premárňuje príležitosť zaujať vedúce postavenie v novej politickej architektúre Európy.

V piatom roku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu európski politici opúšťajú akademické diskusie o ďalšej integrácii a fungovaní Európskej únie. Sústreďujú sa na posilňovanie bilaterálnych vzťahov, podpisovanie dohôd o vzájomnej obrane a hľadanie nových spojencov pre prípad ruského útoku. Výroba a nákup zbraní spolu s posilňovaním vnútornej bezpečnosti sa stali hlavnými prioritami vlád členských štátov.

Mimoriadne aktívna je v tomto smere vláda nemeckého kancelára Friedricha Merza. Uzavrela rozsiahle dohody o vojenskej spolupráci s Francúzskom, Spojeným kráľovstvom a Ukrajinou.

Strategický dokument o spolupráci medzi Nemeckom a Ukrajinou obsahuje množstvo ustanovení o spoločnej výrobe zbraní. Financovanie pravdepodobne zabezpečí možnosť mobilizovať nevyužité peniaze z európskeho programu SAFE určeného na modernizáciu obrany.

Berlín sa stal hlavným koordinátorom spolupráce s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom v skupine E3, ktorá je dnes najdôležitejším európskym partnerom pri rokovaniach s Ukrajinou a Spojenými štátmi o pokračujúcej ruskej vojne.

Nemecko sa zároveň usiluje prevziať vedenie európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podporou diplomatických ambícií predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá rovnako ako Merz patrí ku Kresťanskodemokratickej únii (CDU).

Z iniciatívy Berlína, zrejme zosúladenej s Parížom, sa začalo špekulovať o zrušení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, jej opätovnom začlenení do štruktúr Európskej komisie a zrušení funkcie šéfa diplomacie Únie, ktorú dnes zastáva bývalá estónska premiérka Kaja Kallasová. Zatiaľ nepadlo nijaké rozhodnutie.

Von der Leyenová však už v septembri ponúkla Kanade štatút „pridruženého člena EÚ“ bez toho, aby to vopred konzultovala s vládami členských štátov. Navrhla tiež vznik Európskej bezpečnostnej rady, čím nadviazala na podobný návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a vtedajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Na práci rady by sa mali podieľať aj Ukrajina, Spojené........

© SME.sk