menu_open Columnists
We use cookies to provide some features and experiences in QOSHE

More information  .  Close

Stroj, ktorý vždy povie sedem. Ako my

83 0
27.10.2026

Stroj, ktorý vždy povie sedem. Ako my

AI učená na našom správaní tento zvyk len umocnila. A v tom je háčik.

Autor je profesorom na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.Pred pár rokmi som s kolegom na univerzite viedol diskusiu o tom, čo by študenti mali vedieť. Hovoril, že keď študovali naši rodičia, museli si zapamätať celú učebnicu. My sme už len museli vedieť, po ktorej knihe siahnuť a kde nájsť tú správnu odpoveď. Teraz má dojem, že učíme študentov, ako zadať kľúčové slová do Googlu, a na ktorý z prvých troch odkazov potom kliknúť. „A darí sa ti?“ opýtal som sa. Kolega sklamane zavrtel hlavou: „Ani náhodou.“ 

Odvtedy prišla éra AI a všetko sa zmenilo. Už sa netreba rozhodovať, ktorý odkaz je ten správny. Máme okamžitú odpoveď, bez námahy a bez potreby rozhodnúť sa. Študentov teda budeme musieť naučiť niečo iné: čo sa opýtať a ako porozumieť odpovedi aj tomu, či vôbec platí.

Za pultom nie je múdry knihovník

Niekto by mohol povedať, že je to prirodzený vývoj, podobne ako s kalkulačkami. Pred štyridsiatimi rokmi stála vo Washingtone pred konferenciou učiteľov matematiky hŕstka ich kolegov s transparentmi proti kalkulačkám. Obávali sa, že deti prestanú zvládať aritmetiku a násobilku. Dnes sú kalkulačky súčasťou našich životov a násobilku sa deti učia aj tak. Tak prečo by to malo teraz prekážať? 

Jeden známy mi povedal, že sa opýtal AI: „Akú otázku ti zatiaľ nikto nepoložil?“ Zaskočilo ma to. Nie preto, že by ma zaujímala odpoveď, ale preto, že tá otázka pripomínala oxymoron. Samozrejme, skúsil som to a cítil som sa pritom ako hlupák, keďže som poznal správnu odpoveď.

AI ma nesklamala a okamžite mi odpovedala, že nedostala otázky ako napríklad: „Keby si mohol cítiť fyzickú únavu z premýšľania, ako by chutila tvoja ranná káva?“ Obratom som sa opýtal: „Ako môžeš vedieť, na čo sa ťa pýtali iní, keď do ich rozhovorov nevidíš?“ A odpoveď? „Máš absolútnu pravdu, chytil si ma. Výborný postreh – logicky to naozaj nesedí.“ 

Väčšina z nás neberie AI ako knižnicu vedomostí, ale ako múdreho knihovníka v knižnici ľudských poznatkov. Keď však položíme tú správnu otázku, zistíme, že za pultom nestojí múdry knihovník, je tam len prázdny priestor.

Smutné je, že stroj rovnako presvedčivo, ako tvrdil nezmysel, aj priznal svoju chybu. Z odpovede nerozoznáte, či je za ňou pochopenie, lebo aj ospravedlnenie znie rovnako, nech je za ním čokoľvek. Chybu však robíme my,........

© SME.sk