Bombardovanie za slobodu

Nemožno napadnúť inú krajinu a dúfať, že sloboda a demokracia prídu samy.

Autor je holandský spisovateľ a novinárIzraelský premiér Benjamin Netanjahu možno úprimne veril, že izraelské bomby prinútia Iráncov zvrhnúť ich teokratickú diktatúru a nastoliť demokratický štát. Na chvíľu sa zdalo, že tomu uveril aj americký prezident Donald Trump. No vzhľadom na jeho nevyspytateľnosť vo väčšine otázok vrátane cieľov americkej vojny v Iráne, treba túto možnosť brať s veľkou rezervou.

Myšlienka, že bombardovanie civilistov vytvorí podmienky pre „zmenu režimu“, je stará viac než sto rokov. Medzi dvoma svetovými vojnami britskí, americkí aj talianski stratégovia tvrdili, že dlhodobé bombardovanie zlomí morálku civilného obyvateľstva natoľko, že sa obráti proti svojim vodcom.

Stratégia bola brutálne realizovaná počas druhej svetovej vojny, keď boli veľké časti mestského Nemecka a Japonska zrovnané so zemou a zahynuli státisíce civilistov. O niekoľko desaťročí neskôr Spojené štáty zhodili na Vietnam, Laos a Kambodžu trojnásobné množstvo bômb. V žiadnom z týchto prípadov sa demoralizované obyvateľstvo neobrátilo proti svojim lídrom.

Naopak, civilisti vystavení teroru zo vzduchu zvyčajne preukázali pozoruhodnú odolnosť – prispôsobili sa strašným podmienkam a zomkli sa proti spoločnému nepriateľovi. Londýnčania počas bombardovania hrdo vyhlasovali, že „Londýn to vydrží“. Moju starú mamu zastihol na jeseň 1940 pri nákupe kabáta v Londýne silný nálet. Predavačka ju pokojne odviedla do krytu a pritom s ňou diskutovala o kvalite rôznych druhov látok.

Podobne reagovali aj obyvatelia Berlína či Hanoja. Iránci, najmä v Teheráne, dnes preukazujú rovnakú húževnatosť. Najmeh Bozorgmehr, korešpondentka denníka Financial Times v Teheráne, opísala, ako v situácii, keď mesto bombardujú dňom i nocou a človek môže kedykoľvek zomrieť, „život trvá na svojom pokračovaní“. Pre ňu to znamená premýšľať o tom, čo bude jesť zajtra a pozajtra. „Tieto otázky,“ napísala, „si nekladieme preto, že zajtrajšok je istý, ale práve preto, že istý nie je.“

Ešte aj v roku 1944, keď bol Berlín cez deň ničený americkými a v noci britskými bombami, boli kiná plné a na koncerty sa ťažko zháňali lístky. Berlínska........

© SME.sk