Vojna USA proti Iránu dramaticky zhoršuje hlad vo svete

Podobne aj ruská vojna na Ukrajine

Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo spôsobili dvaja z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Rusko a Spojené štáty svojimi vojnami proti Ukrajine a Iránu nesú veľkú časť zodpovednosti za to, že sa premárnil pokrok celej jednej generácie v boji proti hladu.

Podvýživa, zaostávanie detí v raste a ich akútna vychudnutosť – teda rôzne prejavy nedostatku potravy – sa podľa nového Globálneho indexu hladu, zverejneného minulý týždeň tesne pred Svetovým dňom výživy, zhoršili. Zastavil sa tak trend zlepšovania, ktorý trval dve desaťročia.

Údaje v tohtoročnom indexe zachytávajú situáciu v oblasti hladu v 122 krajinách v rokoch 2021 až 2025. Autori správy však upozorňujú, že vojna proti Iránu tento nepriaznivý vývoj ešte prehĺbi.

V nasledujúcich rokoch odsúdi na hlad desiatky až stovky miliónov ďalších ľudí. A to popri odhadovaných 645 miliónoch, ktorí už v roku 2025 trpeli podvýživou.

Chýba pšenica aj hnojivá

Šírenie hladu má, samozrejme, v dnešnej ére „polykrízy“ mnoho príčin. Siahajú od faktorov, ktoré človek nedokáže ovplyvniť, napríklad poveternostných javov, akým je El Niño, až po narušenia, ku ktorým sme sami prispeli, ako je zmena klímy.

Pribúda však ďalší zásadný faktor: rastúci počet vojen. Program Uppsalskej univerzity na výskum konfliktov (Uppsala Conflict Data Program), ktorý zhromažďuje príslušné štatistiky, zaznamenal v roku 2025 až 65 ozbrojených konfliktov s účasťou štátu. Je to najviac od druhej svetovej vojny.

Vojny zabíjajú aj tým, že civilnému obyvateľstvu znemožňujú prístup k potravinám. Platí to od Sudánu cez Konžskú demokratickú republiku až po Pásmo Gazy. Vlani bol po prvý raz od zavedenia metodiky OSN na klasifikáciu potravinových kríz vyhlásený katastrofálny hladomor súčasne na dvoch miestach – v Sudáne a v Gaze.

Hoci všetky vojny spôsobujú hlad, niektoré majú oveľa rozsiahlejšie dôsledky, ktoré zasahujú ďaleko za hranice bojísk.

Príkladom je ruská agresia proti Ukrajine. Pred inváziou Moskvy zabezpečovali tieto dve krajiny približne 30 percent svetového vývozu pšenice. Keď sa v roku 2022 narušili dodávky, ktoré smerovali prevažne cez Čierne more, ceny potravín prudko vzrástli. Najťažšie následky pocítili obyvatelia chudobných krajín Afriky a Ázie.

Tohtoročná americko-izraelská vojna proti Iránu predstavuje podobný otras.

Spotrebitelia v Spojených........

© SME.sk