Za jeden deň sa v plnej paráde opäť ukázalo, ako funguje naša politika. Bez ohlásenia zasadala koaličná rada, ale nakoniec vysvitlo, že sa jej nezúčastnili predsedovia strán, ale iba predstavitelia parlamentných klubov. Samozrejme, mali osnovy od svojich nadriadených...

Na rokovanie vlády taktiež z ničoho nič zavítal prezident Peter Pellegrini, ktorý urgoval nový ústavný zákon o inštitúte stavu ohrozenia. Počul niekto niečo o ňom? Aby tomu nebol koniec, Slovensko dočasne odmietlo nové predpisy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) problémy nemáme s medicínskymi aspektmi, ale s právnymi ustanoveniami. Potvrdil to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Ide iba o ústupky Petrovi Kotlárovi (SNS)? Alebo že by vo WHO boli natoľko neskúsení a pomýlení, že by schvaľovali dokumenty, ktoré by neboli v súlade s právnymi normami členských štátov? Že by si to ostrieľaní úradníci vo WHO po stovkách hodín rokovaní neuvedomili? Ktorá vyspelá krajina má rovnaký problém?

Na „béčkovej“ koaličnej rade sa zasa riešilo hlasovanie zo zahraničia vo voľbách a predĺženie mandátu krajských a obecných zastupiteľov zo štyroch na päť rokov. V mnohých prípadoch sa prirodzene vynára otázka, prečo práve o tom rokuje koalícia. Mala to naplánované v programovom vyhlásení vlády, mandát od voliča (občanov)?

Ak bleskové uzákonenie inštitútu stavu ohrozenia dáva akú-takú logiku, pretože sa zmenila bezpečnostná situácia a zistilo sa, že právomoci armády sú príliš obmedzené, tak v ostatných prípadoch sú to iba „avantúry“.

V podstate netušíme, čo vláda bude robiť tento rok. Vie to niekto? Hoci máme programové vyhlásenie vlády, sú popísané desiatky strán, je to skôr „omáčka“ ako záväzný dokument. Aký plán má vláda na tento rok? To nikto netuší. Nielen pri súčasnej koalícii, ale vôbec. Na Slovensku postupujeme ad hoc. Potom sa čudujeme, že krajina zaostáva, že nevieme využívať eurofondy – a keď áno, tak len preto, aby sa minuli, eurá sa rozkotúľajú na podružnosti, nie na strategicky významné projekty.

Už sa stalo evergreenom, že sa zaujímame len o to, aká bude nasledujúca koalícia o 2–3 roky, kto s kým pôjde po voľbách – ako v nejakej telenovele. Nikoho však nezaujíma, že žijeme tu a teraz a vládnych predstaviteľov by sme sa mali pýtať, čo mienia robiť s krajinou daný rok.

To akosi nezaujíma nikoho už vyše 20 rokov od vstupu do EÚ. Potom sa čudujeme, že v NR SR sa schvaľujú narýchlo, bez štandardného legislatívneho procesu a diskusie, zákony, ktoré republika vôbec nepotrebuje. Niet divu, že Slovensko v Európe zaostáva.

O seriózne plány nie je záujem, o pikantnosti a hlúposti áno. Andrej Danko stále narieka, že sa neschádza koaličná rada, ale prečo ju teda neiniciuje a nechá rokovať stranícke „béčka“? A čo zaujíma SNS? V rovnaký deň kritizuje prezidenta Pellegriniho, že letel podporiť našich športovcov na zimnú paralympiádu do Talianska. Vraj sa vládne lietadlo dalo využiť na evakuáciu občanov uviaznutých na Blízkom východe. Úbohé.

Poslanec pôvodne Hlasu, dnes koaličnej Strany vidieka, Roman Malatinec zasa na tlačovke po koaličnej rade vyzval na reformu EÚ… To najserióznejšia strana v NR SR, KDH, ktorej chýbajú krikľúni, šašovia ako aj rôzne divadielka na sociálnych sieťach, sa v novom volebnom prieskume agentúry NMS Market Research druhýkrát ocitla pod hranicou 5 %. Príznačné pre dnešné Slovensko.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk