Pellegrinimu sa na Dukle vytratil agresor

Ešte niekoľko dní predtým prezident hovoril oveľa presnejšie.

Autor je bývalý veľvyslanec a bývalý predseda SDĽ.Na Dukle pri pamätníku Prvého československého armádneho zboru prezident Peter Pellegrini hovoril o snahe o mier v kontexte faktu, že za našimi hranicami už päť rokov zúri plnoformátová vojna. Je dobre, že tým odmietol farizejské reči vedenia ruského štátu o tom, že ide o „špeciálnu vojenskú operáciu“.

Problém je, že pri volaní po mieri sa mu z príbehu o vojne, ktorú treba ukončiť, takmer vytratil ten, kto ju začal. 

Ešte pred niekoľkými dňami pritom prezident hovoril presnejšie. V správe o stave republiky vyslovil, že „Rusko napadlo Ukrajinu“. Na pôde Bezpečnostnej rady OSN pripomenul, že hranice sa nesmú meniť silou, že Slovensko od začiatku plnoformátovej invázie podporuje ukrajinský ľud a že útoky na civilistov musia prestať. Vo Valnom zhromaždení OSN hovoril priamo o potrebe ukončiť „ruskú vojnu proti Ukrajine“.

To je jasná línia. Existuje agresor a napadnutý štát. Rusko porušilo medzinárodné právo, Ukrajina má právo brániť sa a jej partneri jej môžu pomáhať. Popri tom treba hľadať cestu k prímeriu a mieru.

Na Dukle však prezident zvolil inú optiku. Hovoril o „dvoch znepriatelených štátoch“, ktoré sa nedokážu dohodnúť, a Európe vyčítal, že príliš rýchlo rezignovala na diplomatické riešenie a vydala sa skratkou, podľa ktorej sa konflikt vyrieši na bojovom poli. Medzinárodnému spoločenstvu navyše vytkol, že jeho „pomaly jediným receptom“ je viac zbrojiť, viac bojovať a viac umierať.

Lenže tým sa nemení iba slovník. Mení sa aj rozdelenie zodpovednosti. 

Mier je stav, keď prestane agresia

Slovensko sa iba desať dní predtým v New Yorku pripojilo k vyhláseniu 51 štátov vrátane 27 krajín Európskej únie, podľa ktorého Ukrajina už v marci 2025 súhlasila s úplným, okamžitým a bezpodmienečným prímerím. Výzva bola adresovaná Rusku, aby urobilo to isté........

© SME.sk