Svetový mier na progresívny spôsob (píše Miroslav Beblavý)

Vízia 2040 - Fico objednal, ale spokojný nebude

Autor je bývalý poslanec Národnej rady, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v BerlíneLegálny podvod odkryl minulý týždeň v denníku SME Martin Vančo. Bývalá poslankyňa Smeru Viera Mazúrová a s ňou spojení ľudia získali na úkor nás všetkých stonásobok toho, na čo mali reálne právo.

Spojila sa s oravskými reštituentmi, ktorí sa nevedeli domôcť svojich práv a zastupovala ich tak úžasne, že Slovenský pozemkový fond ako náhradu za zatopené lesy a poľnohospodárske pasienky vydal pôdu v lukratívnych lokalitách. Niektoré pozemky skončili, čuduj sa svete, aj vo vlastníctve Mazúrovej, ktorá má na starobu prilepšenie na úrovni nie trinástich, ale minimálne stopäťdesiatich dôchodkov.  

Podvody s nárokmi reštituentov nie sú ničím novým. Už pred takmer dvadsiatimi rokmi musel minister prvej Ficovej vlády Miroslav Jureňa odstúpiť za takmer identické kšefty o sto kilometrov ďalej pod Tatrami. Prekvapujúce je, že napriek opakovaným veľkým škandálom a rôznym “reformám” karavána ide ďalej. Len psi, teda naštvaní občania, už neštekajú.

Vančovo odhalenie neprevzali iné médiá a dokonca ani v SME nepatril medzi najčítanejšie články. Ako hovorí Andrej Danko - ľudia otupjevávajú.

Na oravské pozemky som myslel pri čítaní dokumentu “Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu”, ktorý na objednávku vlády pripravil tím expertov pod vedením Slovenskej akadémie vied. Jej cieľom je “definovať dlhodobý smer rozvoja krajiny, želaný stav Slovenska v roku 2040, hlavné rozvojové ciele a princípy verejných politík”. 

Existuje široká odborná zhoda, potvrdená aj spomínanou Víziou, že Slovensko potrebuje zásadné reformy a ak má v nich byť úspešné, potrebuje sa pohnúť od úspechu založenom na know-who (koho poznáš) k odmeňovaniu know-how (čo vieš).

V súčasnej vláde je na to zriadená osobitná, veľmi významná funkcia - podpredseda vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Bohužiaľ, jej nositeľ Peter Kmec musel minulý rok odstúpiť pre kauzy slayáda a rozdávanie výskumných dotácií pre podnikateľov, ktorí síce nemali za sebou históriu vedy či inovácií, ale boli blízki Hlasu.  

Dlho sa zdalo, že správnou odpoveďou na tento problém je jednoducho zvoliť iných, čistejších ľudí. Tento experiment sme vyskúšali v rokoch 2020 až 2023. Na Slovenskom pozemkovom fonde vtedy pôsobil Ján Marosz, predstavujúci to lepšie z dielne OĽaNO.

Po svojom nástupe v roku 2021 vybudoval interný protikorupčný tím, do ktorého naverboval bývalých vyšetrovateľov NAKA, získal späť prvé parcely a o smeráckych podvodoch robil tlačovky. To je viditeľná a politicky vďačná podoba boja s korupciou. Ani on, ani vláda vedená OĽaNO však nijako nezmenili pravidlá toho, ako sa pozemky prideľujú. Deň po výmene vlády mohla pani Mazúrová “nabehnúť” so svojou žiadosťou a Marosz si mohol na svoj politický hrob napísať slávny výrok básnika Johna Keatsa: “Tu leží ten, koho meno je vyryté do vody”. 

Nedávno som sa rozprával s úspešným zdravotníckym manažérom, ktorý opísal obdobné procesy vo svojom rezorte. Aj za “dobrých” vlád podľa neho oligarchické skupiny dokážu ovládnuť úradníkov či politikov, alebo si v najhoršom počkajú na výmenu ministra.

Keďže žiadna garnitúra nedokázala hĺbkovo zmeniť to, ako riadenie a financovanie zdravotníctva funguje, nič im nehrozí, nanajvýš zopár rokov s nižšími ziskami. Po nich sa však s istotou vrátia časy hojné, pretože systém pokračuje bezo zmeny.

Práve takéto hĺbkové odpovede by mala priniesť Vízia. Nielen na existujúce problémy slovenskej správy........

© SME.sk