Cyril a Metod nedoniesli ruskú ropu a plyn (píše Michal Havran)

Obraz, že vďaka nim patríme do ruskej sféry vplyvu, zostal v niektorých hlavách dodnes. 

Autor je teológ a publicistaSovietska propaganda používala desiatky rokov byzantskú misiu Cyrila a Metoda ako nástroj na širšie ohlupovanie okupovaných stredoeurópskych krajín.

Postupne, pod vplyvom účelových interpretácií sa postavy vynikajúcich stredovekých intelektuálov, ktorí pomohli Veľkú Moravu ukotviť v novoformujúcom sa európskom priestore, vtedy už pod vplyvom obnovenia impéria a budovania rímskej kontinuity, stali hrdinami s charizmou Gagarina. Z Grékov vznikli akési komické varianty sovietskych misionárov a obraz, že prirodzene patríme do ruskej sféry vplyvu práve vďaka nim zostal v hlavách časti populácie a politikov dodnes. 

Pozostatok Rímskej ríše

Cyril a Metod nám však nepriniesli ani ruskú kultúru, ani ruské písmo, ani ruskú ropu a plyn, neboli vyslancami sovietizmu alebo Moskvy Tretieho Ríma.

Boli súčasťou civilizačného pozostatku rozdelenej Rímskej ríše, ktorá žila v rímsko-gréckom dvojdomí v kontexte veľkej politickej zmeny, ktorú na kontinent priniesla korunovácia Karola Veľkého na Vianoce 800 v Aachene a jeho úsilie zjednotiť európske kresťanské štátne útvary.

Veľká Morava nebola v čase ich príchodu krajinou barbarov, na jej území pôsobili viaceré kresťanské misie, nemecké, írsko-keltské a väčšina šľachty vnímala, že cirkevná územná organizácia krajiny je dôležitá pre posilňovanie legitimity veľkomoravského priestoru.  

Organizácia stredovekých kresťanských štátov bola životne závislá od mystického vzťahu cirkevnej a feudálnej organizácie, biskupstvá, arcibiskupstvá na ich územiach vytvárali neviditeľnú štruktúru toho, na čo sa neskôr premieňala a pomáhala etablovať nový administratívny priestor.

Príchod Cyrila a Metoda mal za úlohu okrem iného pomôcť emancipovať veľkomoravský náboženský poriadok od bavorského vplyvu, avšak nie na základe konfrontácie ani polemiky, ale v rámci prirodzeného feudálneho procesu, aké sa v tom čase odohrávali v Európe na viacerých miestach od Iberského polostrova po Balkán.

Podstata ich činnosti teda nespočívala iba v tom, aby po sebe zanechali Proglas, ktorým nás budú ohurovať barytóny afektovaných Jamrichov, ale v prísnej administratívnej práci podriadenej feudálnemu záujmu Rastislavovho dvora a jeho politickej stratégii.  

V čase ich príchodu neboli západná a stredná Európa v najlepšej forme, napriek snahám a reformám Karola Veľkého ukončiť intuitívne mnohostáročné interregio po rozpade Rímskej ríše, sa civilizačný akcent a imperiálny........

© SME.sk