Dejiny nie sú otázkou názoru

Keď sa lámali dejiny, Cíger Hronský bol menším, než človek milión

Autorka je scenáristka a režisérka

Slovenský kultúrny priestor má zvláštnu záľubu prehodnocovať hrdinov a relativizovať zločiny. Z kľúčových momentov dejín si každý vezme, čo sa mu hodí, a zvyšok označí za ideologický nános. 130 rokov od narodenia Jozefa Cígera Hronského bude pre niektorých príležitosťou položiť vence na miesto, kde jeho exhumované a znovupochované kosti našli pokoj.

Vďačíme mu totiž za brilantné dielo, za román európskej veľkosti, ktorý zostáva synonymom slovenskej osudovosti, akýmsi národným manuálom na znášanie strašného údelu. Jeho Jozef Mak je literárnou destiláciou nášho kolektívneho talentu pre prežitie čohokoľvek.

„Slovutný pán prezident!“ píše Cíger Hronský v predvečer svojich 45. narodenín Tisovi. „Ako ráčite vedieť, Matica slovenská má svoju kníhtlačiareň, ktorej výrobná kapacita je dosť malá. Chceli by sme rozmnožiť naše tlačiarenské lisy, arizovaním kníhtlačiarne Alfréda Kleina v Pezinku.“

Ako predstaviteľ kultúrnej elity ľudáckeho štátu sa Cíger Hronský, s prstom na tepe doby, realizoval v službách režimu, ktorého morálny kompas bol kalibrovaný podľa Berlína. „Vec: Žiadosť o povolenie zamestnávať Žida. Matica slovenská nemá odborníka, ktorý by tento podnik viedol, preto sa obraciame so žiadosťou na Vás, aby ste nám dovolili zamestnávať doterajšieho majiteľa spomenutej cinkografie, ako vedúceho podniku, kým si sami nevychováme odborníka.“

Vo chvíli, keď sa lámali dejiny, ukázal sa byť autor Jozefa Maka menším než človek milión.

Po vojne emigroval a zvyšok života prežil v Argentíne, zasľúbenej krajine preživších nacistov. Nepochybne iba ťažko znášal, že hoci patril doma k najvyššej kultúrnej elite, na druhom konci sveta sa ocitol odstrihnutý od jazyka, od svojho........

© SME.sk