Ponižujúci mier pripravil pôdu pre prvú svetovú vojnu. A Verailles pre druhú

Zlý mier je ako rozbuška. Nenúťme ho ani Ukrajine.

Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz

Ukončiť vojnu dá zabrať, ale skutočným umením je uzavrieť mier. Presnejšie povedané, mier spravodlivý, teda trvácny. Vidíme v priamom prenose, ako sa to nedarí Donaldovi Trumpovi s Iránom, keď už len dohoda o prímerí pripomína skôr americkú kapituláciu.

Dobrý koniec zatiaľ nemá ani Trumpov vpád do Venezuely, po ktorom moc v krajine prevzala dvojka tamojšieho zločineckého režimu, predchádzajúca viceprezidentka Delcy Rodríguezová. A celkom v ríši snov zostáva aj zastavenie a mierové urovnanie ruskej agresie proti Ukrajine, keďže Vladimir Putin nehodlá ustúpiť z predstáv o úplnom podrobení východného suseda.

Lenže bez stabilného uhasenia, ako je známe, konflikty len tlejú a znovu sa rozhorievajú. Ako ukážkový príklad zle zakopanej vojnovej sekery sa zvykne spomínať Versailleská mierová zmluva z roku 1919, ktorej krivdy viedli k druhej svetovej vojne (po ktorej sa víťazné mocnosti na mierovej zmluve ani nezhodli). Avšak džina pomsty a nevyrovnaných účtov vypustil z fľaše už takzvaný Frankfurtský mier, ktorého tvrdou dikciou sa pred stotridsiatimi piatimi rokmi, v apríli 1871, chystalo triumfujúce Nemecko zašliapať do zeme porazené Francúzsko.

Sme obeť, klamali štváči

Zdôvodnenie, priebeh i dôsledky prusko-francúzskej (alebo francúzsko-nemeckej) vojny v rokoch 1870 až 1871 pôsobia až mrazivo aktuálne. Išlo totiž o konflikt podobne preventívny, teda svojím spôsobom nadbytočný, ako je súperenie dnešného Ruska so Severoatlantickou alianciou o hegemóniu prostredníctvom invázie na Ukrajinu.

Európsky mier vyzeral v tom čase stabilne. To by sa však vtedajšie Pruské kráľovstvo na čele federácie nemeckých štátikov, nazvanej Severonemecký spolok, muselo uspokojiť s úlohou menšieho suseda mocného Francúzskeho cisárstva. A zároveň........

© SME.sk