Dnešným Porýním je Ukrajina

Západ sa z Hitlerovho vpádu do nárazníkovej zóny pred deväťdesiatimi rokmi nepoučil.

Autor je spolupracovníkom českých Hospodárskych novín

Že náš svet opakuje tragickú skúsenosť 30. rokov minulého storočia, počúvame už dlho. Práve v týchto dňoch sú však pocity déjà vu obzvlášť opodstatnené.

Kulisy ruskej okupácie časti Ukrajiny (tzv. špeciálna vojenská operácia) sú totiž zúfalo podobné ako pri vpáde Hitlerovej armády do demilitarizovaného Porýnia (operácia Wünterübung), pre ktorý sa nacistický diktátor definitívne rozhodol pred 90 rokmi, v polovici februára 1936.

Cez kopirák, okrem nás

Aj vtedy končila zimná olympiáda, ausgerechnet v nemeckom Garmisch-Partenkirchene. Aj vtedy bola odvaha i jednota demokratického Západu ochromená vzostupom diktátorských režimov a strachom z rozpútania novej vojny.

A podobne ako dnes stál aj v roku 1936 agresor – porazený na hlavu v predchádzajúcom konflikte – krôčik od kľúčového revizionistického triumfu: totiž medzinárodného uznania svojej vojenskej expanzie do nárazníkovej zóny. Wehrmachtu bolo dovolené ju beztrestne pošliapať v Porýní, dnes chce Západ bažiaci po pokoji priklepnúť ruským bagančatám Donbas a Krym.

To jediné, v čom sa história neopakuje, je, žiaľ, prístup našich predákov. Kým nemecká remilitarizácia Porýnia vyvolala v prvorepublikovom Československu vlnu zbrojenia a všeobecnú zhodu na potrebe posilniť obranu, dnešná babišovská koalícia tvárou v tvár ruskej hrozbe naopak škrtí vojenské výdavky a bagatelizuje riziko.

Zóny v záujme demokratov

Kremeľ rád tvrdí, že Ukrajina je ochrannou zónou Ruska pred Západom. Vojnu vraj vedie za jej zachovanie. Lenže aj pre nás je nezávislá Ukrajina „sanitárny kordón“ – proti Rusku. A realita symetrická nie je. Moskva už pätinu pásma odhryzla a militarizuje ho, kým Západu sa právo akejkoľvek sebaobrany či prítomnosti na Ukrajine upiera (ten pritom o žiadnej anexii či obsadení nikdy ani neuvažoval). Statečný Kyjev odoláva, ale vo výsledku sa znovu ustupuje agresorovi.

V Porýní sa situácia pred 90 rokmi vyvinula obdobne. Porážka Nemecka v prvej svetovej vojne viedla k obsadeniu západného brehu Rýna víťaznými mocnosťami. Príslušnosť Porýnia k Nemecku nikto nespochybnil a v 20. rokoch sa západné armády stiahli.

Podmienkou však bolo, že oblasť zostane podľa Versailleskej zmluvy demilitarizovanou zónou, v ktorej Nemecko nesmie mať žiadne vojenské jednotky ani opevnenie. Potvrdil to aj Rýnsky garančný pakt, podpísaný roku 1925 v Locarne okrem iného aj Berlínom.

Beneficientom bol hlavne Západ – Belgicko a predovšetkým Francúzsko. Túto zónu chránila pred opakovaním nemeckého útoku z roku 1914. Profitovalo však aj Československo, ktorému v prípade konfliktu s Nemeckom mohla Paríž celkom ľahko prísť na pomoc.

Praha počítala s tým, že Francúzi by do troch týždňov od začatia nemeckého útoku spustili ofenzívu smerom do povodia Mohanu, kadiaľ to bolo od východného okraja demilitarizovaného Porýnia k našej hranici iba 250 kilometrov. Tým by zároveň oddelili južné a........

© SME.sk