Dnešným Porýním je Ukrajina

Západ sa z Hitlerovho vpádu do nárazníkovej zóny pred deväťdesiatimi rokmi nepoučil.

Autor je spolupracovníkom českých Hospodárskych novín

Že náš svet opakuje tragickú skúsenosť 30. rokov minulého storočia, počúvame už dlho. Práve v týchto dňoch sú však pocity déjà vu obzvlášť opodstatnené.

Kulisy ruskej okupácie časti Ukrajiny (tzv. špeciálna vojenská operácia) sú totiž zúfalo podobné ako pri vpáde Hitlerovej armády do demilitarizovaného Porýnia (operácia Wünterübung), pre ktorý sa nacistický diktátor definitívne rozhodol pred 90 rokmi, v polovici februára 1936.

Cez kopirák, okrem nás

Aj vtedy končila zimná olympiáda, ausgerechnet v nemeckom Garmisch-Partenkirchene. Aj vtedy bola odvaha i jednota demokratického Západu ochromená vzostupom diktátorských režimov a strachom z rozpútania novej vojny.

A podobne ako dnes stál aj v roku 1936 agresor – porazený na hlavu v predchádzajúcom konflikte – krôčik od kľúčového revizionistického triumfu: totiž medzinárodného uznania svojej vojenskej expanzie do nárazníkovej zóny. Wehrmachtu bolo dovolené ju beztrestne pošliapať v Porýní, dnes chce Západ bažiaci po pokoji priklepnúť ruským bagančatám Donbas a Krym.

To jediné, v čom sa história neopakuje, je, žiaľ, prístup našich predákov. Kým nemecká remilitarizácia Porýnia vyvolala v prvorepublikovom Československu vlnu zbrojenia a všeobecnú zhodu na potrebe posilniť obranu, dnešná babišovská koalícia tvárou v tvár ruskej hrozbe naopak škrtí vojenské výdavky a bagatelizuje riziko.

Zóny v záujme demokratov

Kremeľ rád tvrdí, že Ukrajina je ochrannou zónou Ruska pred Západom. Vojnu vraj vedie za jej zachovanie. Lenže aj pre nás je nezávislá Ukrajina „sanitárny kordón“ – proti Rusku. A realita symetrická nie je. Moskva už pätinu pásma odhryzla a militarizuje ho, kým Západu sa právo akejkoľvek sebaobrany či prítomnosti na Ukrajine upiera (ten pritom o žiadnej anexii či obsadení nikdy ani neuvažoval). Statečný Kyjev odoláva, ale vo výsledku sa znovu ustupuje agresorovi.

V Porýní sa situácia pred 90 rokmi vyvinula obdobne. Porážka Nemecka v prvej svetovej vojne viedla k obsadeniu západného brehu Rýna víťaznými mocnosťami. Príslušnosť Porýnia k Nemecku nikto nespochybnil a v 20. rokoch sa západné armády stiahli.

Podmienkou však bolo, že oblasť zostane podľa Versailleskej zmluvy demilitarizovanou zónou, v ktorej Nemecko nesmie mať žiadne vojenské jednotky ani opevnenie. Potvrdil to aj Rýnsky garančný pakt, podpísaný roku 1925 v Locarne okrem iného aj Berlínom.

Beneficientom bol hlavne Západ – Belgicko a predovšetkým Francúzsko. Túto zónu chránila pred opakovaním nemeckého útoku z roku 1914. Profitovalo však aj Československo, ktorému v prípade konfliktu s Nemeckom mohla Paríž celkom ľahko prísť na pomoc.

Praha počítala s tým, že Francúzi by do troch týždňov od začatia nemeckého útoku spustili ofenzívu smerom do povodia Mohanu, kadiaľ to bolo od východného okraja demilitarizovaného Porýnia k našej hranici iba 250 kilometrov. Tým by zároveň oddelili južné a severné Nemecko.

Západ mieni, Hitler mení

Nič z toho sa však nehodilo do plánov Adolfa Hitlera. O vojenskom obsadení porýnskej zóny uvažoval už v roku 1935, dva roky po nástupe nacistov k moci. Váhal, nakoniec radšej začal demontáž versailleského systému svojvoľným obnovením brannej povinnosti 16. marca 1935. A až nulová reakcia Západu dodala diktátorovi odvahu k porýnskej akcii.

„Jeho generáli sa hrozne báli. Keď im na olympiáde v Garmisch-Partenkirchene vo februári 1936 oznámil, že pošle armádu do Porýnia, boli vyjavení. Obávali sa, že Západ určite zasiahne a Nemecko to neustojí,“ opísal prípravu operácie nedávno zosnulý nestor českých historikov Robert Kvaček. Podľa neho sa vojna mala začať práve vtedy.

„Čítal som materiály vyšetrovacej komisie francúzskeho parlamentu o príčinách porážky Francúzska a generál Gamelin obhajoval tézu, že zasiahnuť v roku 1936 si vyžadovalo všeobecnú mobilizáciu, čo bol drahý špás. Na to jeden poslanec správne ironicky poznamenal – aha, vy ste chceli ísť kyjom na muchu. Nemci totiž vtedy ešte nemali žiadnu armádu, so zbrojením iba začínali. Navyše vojaci, ktorí vstupovali do Porýnia, dostali bielu obálku s rozkazom ‚Ustúpte, ak sa objaví jediný francúzsky vojak‘. Každopádne sa vojna mala začať skôr. V tridsiatom šiestom roku bolo možné uštedriť Hitlerovi za jeho remilitarizáciu Porýnia výraznú porážku a lekciu, takže by mal veľké problémy a najskôr by musel odísť od moci,“ povedal pred časom Kvaček autorovi tohto textu.

Avšak príležitosť bola premárnená. Keď za úsvitu 7. marca 1936 devätnásť nemeckých peších práporov (bez jediného ostrého náboja) opatrne prekročilo Rýn a za podpory lietadiel z troch divízií obsadilo demilitarizované pásmo Porýnia, Západ len prizeral. Vo Francúzsku sa o necelý mesiac mali konať voľby a nikto z politikov si nechcel nasadiť psiu hlavu narušiteľa mieru.

Navyše bez podpory Británie, ktorá odmietala novú európsku vojnu kvôli aj tak nemeckému Porýniu. A ktorá už odpísala strednú Európu ako záujmovú sféru Berlína. Preto Londýn iba odovzdal formálny protest nemeckému veľvyslancovi.

Oslabený Paríž sa síce pokúsil presadiť proti Nemecku aspoň hospodárske sankcie, ale ani v tom ho ostatné víťazné mocnosti – Británia a Taliansko – nepodporili. Rumunský minister zahraničných vecí Nicolae Titulescu to komentoval vetou, ktorá by sa aj dnes dala vytesať do kameňa: „Ako nás chcete brániť, keď nebránite sami seba?“

Hitlerovi narástli krídla. Remilitarizáciu Porýnia vydával za obrannú reakciu na francúzsko-sovietsku spojeneckú zmluvu z roku 1935. Ihneď tiež začal budovať na hraniciach s Francúzskom pásmo opevnení, takzvanú Siegfriedovu líniu. Tým sa však okrem iného výrazne skomplikovali šance Paríža vyraziť na pomoc Československu. Boli sme odrezaní.

Vtedy pripravení. Čo dnes?

Stojí za pripomenutie, ako vzorne Praha reagovala na porýnsku krízu. Čerstvo zvolený prezident Edvard Beneš hneď 7. marca ráno informoval francúzskeho veľvyslanca v Prahe Louisa de Monicaulta, že Československo „bude nasledovať Francúzsko, ak vyvodí z Hitlerovho činu dôsledky“. Čiže Praha bola pripravená pripojiť sa aj k eventuálnemu vojenskému zásahu Paríža.

Keď sa nič nedialo, uvítali sme aspoň francúzsku snahu zabrániť stavbe nemeckých pevností. Vtedajší šéf diplomacie Kamil Krofta pohotovo zvolal 9. marca 1936 na francúzsku žiadosť mimoriadnu schôdzku štátov Malej dohody, teda ČSR, Juhoslávie a Rumunska. Belehrad však preferoval zmierlivý britský prístup a z iniciatívy nebolo nič.

Ani odkázaný sám na seba náš štát nerezignoval. Naopak. V období od 7. marca do konca roku 1936 prijal československý parlament 16 zákonov vylepšujúcich obranu republiky či fungovanie armády. Strach vyvolávali hlavne bleskové Hitlerove prepady: už v lete 1936 preto vznikla Stráž obrany štátu, keď bolo pozdĺž hraníc rozmiestnených na 30 pohraničných práporov. Mohutne sa rozbehlo aj zbrojenie, výcvik vojakov a výstavba opevňovacích objektov. Len za päť týždňov získala vláda predajom dlhopisov na základe prijatého zákona o pôžičke na obranu štátu od občanov rekordných 2457 miliónov korún.

S tým ostro kontrastuje, ako v obdobne napätej medzinárodnej situácii strká hlavu do piesku súčasná vláda Andreja Babiša. Nielenže brzdí české angažmán pre Ukrajinu. Zrušila aj pôvodne plánované navýšenie peňazí pre armádu, takže obranný rozpočet bude de facto stagnovať. Namiesto piatich percent HDP, dohodnutých vlani v rámci NATO (3,5 percenta vojsku plus 1,5 percenta do infraštruktúry), má Česko dať na obranu len najnutnejších 2,06 percenta.

Tým si však staviame vlastnú „Siegfriedovu líniu“. Čiže riskujeme, že kvôli sebeckej neochote solidárne plniť záväzky sa sami odrežeme od prípadnej spojeneckej pomoci.

Pravda o diplomovke ministra Macinku

Expert vysvetľuje, na čo by šéfovi českej diplomacie stačila jeho vysokoškolská práca.

Orbán pripustil porážku, jeho súper sa už spriatelil s európskymi lídrami

Akými kartami sa hrá v maďarských voľbách?

Oslabené Rusko: Kremeľ zosilňuje militarizáciu a odčerpáva miliardy z domácej ekonomiky

Rusi sú unavení vojnou. Trápi ich pocit stratenej budúcnosti.

Najčítanejšie na Komentáre

Kým sa Fico klania cárovi, niekto drží dvere (píše Beata Balogová) 8 919

Robert Fico predvádza najväčšiu zvrátenosť. Ale iba zatiaľ (píše Samo Marec) 3 359

Karikatúra dňa: Vydierač 2 475

Občan Fico hrá elektrické divadlo 1 688

Veľvyslanci: Stojíme na strane Ukrajiny 1 346

Iránska dilema Donalda Trumpa 820

Cynická obluda: Definícia Slovenska z hľadiska žánru 695

Cynická obluda: Kompletné zhrnutie situácie s ropou 391

Robert Fico predvádza najväčšiu zvrátenosť. Ale iba zatiaľ (píše Samo Marec) 19 452

Občan Fico hrá elektrické divadlo 14 378

Kým sa Fico klania cárovi, niekto drží dvere (píše Beata Balogová) 13 134

Pravda o diplomovke ministra Macinku 10 336

Cynická obluda: Kompletné zhrnutie situácie s ropou 10 083

Cynická obluda: Definícia Slovenska z hľadiska žánru 4 100

Karikatúra dňa: Vydierač 3 827

Prinesie Andrewova epsteinovská hororová šou pád monarchie? 3 169

Robert Fico predvádza najväčšiu zvrátenosť. Ale iba zatiaľ (píše Samo Marec) 19 452

Pravda o diplomovke ministra Macinku 15 173

Občan Fico hrá elektrické divadlo 14 378

Fico nie je hrdý a suverénny, iba nehanebný a nemorálny. A takú správu vysiela aj o Slovensku 13 612

Kým sa Fico klania cárovi, niekto drží dvere (píše Beata Balogová) 13 134

Cynická obluda: Kompletné zhrnutie situácie s ropou 10 472

Oslabené Rusko: Kremeľ zosilňuje militarizáciu a odčerpáva miliardy z domácej ekonomiky 10 107

Prečo je dôležité narodiť sa v Moskve? (píše Petra Procházková) 9 266

Česi prehrali hokej. Zase nám ubližujú 123 400

Prečo trik so sexvideom Orbánovi nevychádza 24 985

Orbán pripustil porážku, jeho súper sa už spriatelil s európskymi lídrami 19 790

Cynická obluda: Šimkovičovej to už ide lepšie 19 741

Robert Fico predvádza najväčšiu zvrátenosť. Ale iba zatiaľ (píše Samo Marec) 19 452

Cynická obluda: Bude mladý Gašpar aktualizovať kérku? 18 948

Opozícia má problém. Matovič to nie je (píše Samo Marec) 18 049

Pravda o diplomovke ministra Macinku 16 604

Rodinný rozpočet pod tlakom konsolidácie

eFleet Day 2026: Prví prednášajúci a testovacie vozidlá

Excellence: Ikonická starostlivosť a farba s trojitou ochranou

Radikalizácia mladých sa začína potichu

V obľúbenej časti Dúbravky dokončujú tento rok 255 nových bytov

3. Funkcie zlata v majetku, ultimátna poistka

4. Čo nečakať od zlata, aby vás nesklamalo

Kupujete rodinné auto? Toto by ste mali vedieť

Alkohol môže zrušiť poistenie: Skúste jarné prázdniny bez neho

Ako ochrániť pokožku hlavy a udržať vlasy zdravé?

7 trikov, ako nakupovať online výhodnejšie

Takmer 50,6 milióna lykožrútov v lapačoch

eFleet Day 2026: Prví prednášajúci a testovacie vozidlá

Excellence: Ikonická starostlivosť a farba s trojitou ochranou

Rodinný rozpočet pod tlakom konsolidácie

7 trikov, ako nakupovať online výhodnejšie

Ako ochrániť pokožku hlavy a udržať vlasy zdravé?

4. Čo nečakať od zlata, aby vás nesklamalo

3. Funkcie zlata v majetku, ultimátna poistka

Hlavné správy zo SME.sk

Rusov umiera viac, od návratu Trumpa stúpol počet útokov. Štyri roky ruskej invázie v grafoch

Rusko útočí na Ukrajinu dlhšie, ako bojovalo proti Hitlerovi.

Euractiv.sk sa mení na euBrief.sk, bude bližšie spolupracovať so SME

Zmena názvu je súčasťou transformácie siete Euractiv Network na sieť nezávislých online médií, spolupracujúcich na tvorbe a vzájomnej výmene obsahu.

Kým sa Fico klania cárovi, niekto drží dvere (píše Beata Balogová)

Čo by Churchill povedal Ficovi.

Šesť firiem, ktorým najviac veria giganti z Wall Street? Buffett išiel na konci kariéry proti prúdu

Poprední finančníci zverejnili svoje obchody.

Ľudia sa pokúšajú získať antibiotiká bez receptu. Nie je to bezpečné, varujú odborníci

Neuvážené a nadmerné užívanie antibiotík môže poškodiť zdravie.

Last Minute Dovolenka

© SME.sk