„Politika do športu nepatrí“ je najhlúpejšie klišé.

Šport je výkladnou skriňou autoritárskych vlád, ktoré inak nemajú čo ponúknuť.

Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz.

Existujú klišé hlúpe a mimoriadne hlúpe. A potom je tu klišé „Politika do športu nepatrí“, ktoré sa vymyká všetkým meradlám hlúposti. Tentoraz ho počujeme v súvislosti s rozhodnutím športovej arbitráže pustiť ruských hokejistov na svetový šampionát. V Česku ho používajú najmä obvyklí podozriví – politici Okamurovej SPD a ďalší fanúšikovia Putinovho Ruska. Poďme si teda povedať, prečo to je a vždy bol nezmysel.

Rýchlejšie, vyššie, silnejšie

Najskôr ale k tomu, čo hovoria politici SPD. „Som presvedčený, že šport sa nemá zaťahovať do politiky a športovci sa nemajú trestať za politické rozhodnutia predstaviteľov ich krajín. Šport by mal národy spájať, a nie rozdeľovať,“ vyhlasuje v reakcii na pripustenie Rusov na svetový ľad Tomio Okamura.

Pritakáva mu nielen Jindřich Rajchl, ktorý prvoplánovo upadá do extázy zo všetkého, čo vyhovuje Kremľu. Ale napríklad aj minister dopravy Ivan Bednárik, ktorému sa príslušnosť k SPD skôr „prihodila“ a inak sa prejavuje v medziach politickej aj intelektuálnej príčetnosti.

Klišé o nezaťahovaní športu do politiky je zjavne natoľko rozmanité, že sa dokáže vsiaknuť aj do pomerne bystrého mozgu, ak potrebuje získať alibi na to, ako sa navonok prejavuje.

Politika patrila do športu vždy. Ba čo viac: Šport bol vždy integrálnou súčasťou politiky. Reč, samozrejme, nie je o športe detskom či rekreačnom, ale o športe na........

© SME.sk