menu_open Columnists
We use cookies to provide some features and experiences in QOSHE

More information  .  Close

Ty si nikdy na nikoho nedonášal? Máš to ľahšie, žiješ v demokracii

70 0
sunday

Ty si nikdy na nikoho nedonášal? Máš to ľahšie, žiješ v demokracii

Nesloboda sa nevracia naraz. Najskôr nás presvedčia, že je normálna.

hlavná komentátorka denníka SME

Súdružka učiteľka vyvolala pred tabuľu päť žiakov. Boli to moji osemroční spolužiaci, medzi nimi aj kamarátka Heni. Súdružka nahnevane pristúpila k nástenke, na ktorej boli pripnuté naše fotky v pionierskej rovnošate. Po jednom fotografie spolužiakov, ktorí so slzami v očiach stáli pred tabuľou, strhávala. Povedala im, že si nezaslúžia byť pioniermi, a oni veľmi dobre vedia, prečo by mali byť zbavení tejto cti. Neviem, či v tom momente tie deti vedeli, za čo sú trestané, ale my ostatní sme nič netušili.

„Namiesto pionierskej šatky ste si na krk zavesili krížik,“ povedala súdružka a dodala, že keby nechala ich fotky na nástenke, bolo by to, akoby medzi nás ostatných vyvesila nahých anjelov.

O anjeloch som si nič zlé nemyslela, vďaka mojim letám so starou mamou v Gemerskej Panici, ale evidentne koncom sedemdesiatych rokov na základnej škole na tabuli pionierov svoje miesto nemali.

Tým sa to ale neskončilo. Na druhý deň k nám prišiel pán v obleku a so súdružkou učiteľkou si šepkali. Rozdal nám lízanky a milým hlasom rozprával, že aj on má deti a že keď budeme dospelí, tak rakety budú navštevovať iné planéty, ale na to sa musíme učiť a nie modliť v kostoloch. Povedal aj to, že do kostola chodia len starí a zaostalí ľudia.

Obraz Henriety pred tabuľou, jej slzy, strach tých detí aj môj vlastný zostal vo mne zaseknutý. Mama mi vysvetlila, že Heni chodila do kostola na náboženstvo a pripravovala sa na sväté prijímanie. Povedala aj to, aby som to so súdružkou učiteľkou ešte chvíľu vydržala a nekládla jej už otázky o anjeloch, kostoloch a Bohu.

Myslela som na svoju starú mamu, ktorá sa tiež modlila a občas ma brávala do kostola, aby som tam s ňou sedela. Bola múdra a zaujímalo ju, či existujú mimozemšťania.

Ako pionieri sme sa naučili, že súdružka učiteľka sa dozvie, ak robíme veci, ktoré nie sú hodné našej červenej šatky. Bola moja učiteľka zo štvrtej triedy normalizátorka? Koľko učiteľov postavilo pred tabuľu deti, ktoré sa modlili, chodili do kostola a učili sa o Ježišovi?

Pravdepodobne väčšina z nich nechodila osobne sliediť ku kostolu, aby videli, kto z pionierikov sa odkláňa od vedeckého materializmu. Deti škole pravdepodobne niekto nahlásil, niekto, kto chodil do kostola, aby sliedil. Niekto, koho komunisti možno prichytili práve v tom kostole a potom ho vydierali, že súdruh nebude mať problémy v práci a jeho deti budú mať nejakú budúcnosť, ak pomôže vystopovať ďalších užívateľov opiátu náboženstva.

Toto bol najľahší spôsob, ako aj bežným ľuďom mohol režim pripomínať, kde má ich sloboda hranice. A to už v pomerne ranom veku tým, že potlačil na to najcitlivejšie. Samozrejme, každá súdružka učiteľka sa mohla rozhodnúť, ako si takúto situáciu s deťmi vyrieši, či ich postaví pred tabuľu, alebo ich rodičov dôverne upozorní, aby boli opatrní. Lebo ich počujú a vidia.

Ale čo ak by bola upozornila nesprávneho rodiča a ten rodič by ju bol nabonzoval? Nikto nemohol mať istotu.

Ako utiekol Géza na hnijúci Západ

Pár rokov neskôr sa po prázdninách nevrátil do školy môj kamarát Géza. Chodili sme spolu do školy od prvej triedy, takže som jeho stratu prežívala. Naši rodičia boli rodinní priatelia, ako šesťročná som sa za neho vydala na lúke napriek tomu, že on chcel radšej chytať žubrienky z blata. Emigrovali. Toto slovo som, samozrejme, vtedy ešte nepoznala. V škole nám jeho „odchod“ oznámila učiteľka. Povedala nám, že sa jeho rodičia rozhodli ujsť na Západ, a že sa o ňom už nebudeme rozprávať.

Moji rodičia o Gézovom úteku na Západ museli hovoriť. Na výsluchu sa ich........

© SME.sk