Progresívne Slovensko „pečie“ a „pečie“. Len aby svoj chutný koláč nepripiekli
Progresívnemu Slovensku sa za osem a pol roka existencie vyhýbali veľké škandály. Aj preto, že ešte neokúsilo chuť moci, ktorá dokáže „ochutnávačov“ riadne rozkmotriť. Momentálne sa horlivo pripravuje na prevzatie moci v budúcom roku a navonok prezentovaná jednota má prvé trhliny.
Pred sobotňajším snemom vedenie vykoplo zo strany (pozastavilo členstvo) kandidáta na podpredsedu Martina Pekára. O lukratívny post je mnoho záujemcov.
Argumenty, prečo Pekár dostal „kopačky“, sú smiešne. Počas vedenia strany Irenou Biháriovou v rokoch 2020–2022 daroval strane 45-tisíc eur. Vraj strana mala po fiasku vo voľbách v roku 2020 hlboko do vrecka. A postupne strane požičal takmer 450-tisíc eur, ktoré strana vrátila. Ba teraz vrátila aj dar 45-tisíc eur. Prečo progresívcom doteraz jeho finančné injekcie neprekážali?
Je im podozrivé, ako prišiel k peniazom, vraj si žil nad pomery. Zistenia po takom čase…? Pekár pracoval v rokoch 2013–2025 ako manažér v zahraničnej automobilovej firme. Za minulý rok zarobil 430-tisíc eur – to je mesačne viac ako 30-tisíc eur. To je skutočne pekný balík peňazí. PS asi nebude stranou sociálne slabých – ktovie, či bude vnímať ich problémy po voľbách… Pekár ukázal i daňové priznanie. Nepochodil. Straníci požadovali doklady za posledných 25 rokov… Absurdné, pitvanie sa v minulosti ako v dobe totality.
Dôvody? Progresívcom sa dostali do uší podozrenia z prostredia bývalého zamestnávateľa. Doteraz žiadne tušenie nemali? Veď keď Pekár strane požičiaval peniaze, vedenie si muselo preverovať pôvod, aby pôžičky a dary neboli neskôr vytiahnuté proti strane. Či si v PS nepreverovali nič?
Martin Pekár sa dokonca dostal vo voľbách 2023 do Národnej rady. Poslaneckého mandátu sa vzdal, vraj mal zálusk na post ministra dopravy. Veril, že strana bude vo vláde… Počul niekto niekedy o Pekárovi ako expertovi na dopravu? Až do minulého týždňa bol neznámou postavou. Že by sa takto „piekli“ experti strany?
Našli sa aj ďalšie škvrny. Na stretnutiach progresívcov sa v podguráženosti nemiestne správal ku kolegyniam. Podľa jeho slov rozprával hlúpe žoviálne vtipy, ktoré neboli pochopené. Že by to bol dôvod na vyhodenie zo strany?
Pripomína to pointu zo svetoznámeho románu (o komunizme) Milana Kunderu Žart z 50. rokov 20. storočia. Nemiestny vtip hrdinu Ludvíka, nahlásený jeho priateľkou, viedol k vylúčeniu z totalitnej komunistickej strany.
Iste, nemiestne vtipy môžu právom niekoho uraziť. Treba sa ospravedlniť. No je to dostatočný dôvod na morálne pokarhanie alebo vyhodenie zo strany? Či Pekár nezapadol do prostredia progresívcov, ich videnia sveta, je tam cudzinec, lebo prišiel do PS z rozpadnutej pravicovej strany Spolu? Pekár môže byť prvým signálom, že proklamovaná jednota nemusí byť taká pevná: na „smetisku“ je príliš veľa kohútov, ktorí chcú byť na výslní.
PS sa darí udržovať jednotu rovnako dobre ako v minulosti Smeru, ostatným stranám za 35 rokov nevydržala jednota viac ako 2–3 roky. No ani v Smere to nebolo také ružové – o tvrdom súboji medzi bratislavským a košickým krídlom sa vedelo. Šimečka však nie je Fico. S blížiacimi sa voľbami sa bude musieť Progresívne Slovensko vyfarbiť. Konsolidácia ho neminie. Skrešú sa sociálne výdavky a platy vo verejnom sektore ešte viac, alebo sa zvýšia dane? Tmel v podobe boja proti Ficovi a za Ukrajinu a EÚ už nebude v pravo-ľavom PS stačiť. Pekár je prvou lastovičkou.
© Autorské práva vyhradené
