Strana Demokrati, vedená exministrom obrany, svojráznym politikom Jaroslavom Naďom a expremiérom Eduardom Hegerom odovzdala prezidentovi Petrovi Pellegrinimu petíciu s vyše 380-tisíc podpismi žiadajúcu koncom júna referendum o predčasných voľbách.

Demokrati veria, že Pellegrini sa neobráti na Ústavný súd, lebo kritizoval rovnaký krok prezidentky Zuzany Čaputovej, keď pôsobil v opozícii v rokoch 2020 – 2023.

No fakt, že vysokí predstavitelia bývalej koalície manažovanej Igorom Matovičom sa opičia po Robertovi Ficovi a Petrovi Pellegrinim, sa akosi opomína. Prečo po troch rokoch zmenili názor o 180 stupňov?

To však nie je podstata veci. Tou je skutočnosť, že sa ani jedna strana – nielen politici, ale ani sympatizanti – nevie zmieriť s vládou rivalov, nechce nechať dokončiť ich mandát. Nazbierať od Kútov po Sninu potrebných 350-tisíc podpisov nie je žiadny problém. Ľudí naštvaných na vládu – akúkoľvek – je vždy dosť. Lenže namiesto toho, aby prebiehala premyslená kritika krokov vlády a opozícia ju dostávala do úzkych vlastnými argumentmi a návrhmi, sa hľadá skratka, jednoduché, povrchné riešenie, ktoré vykúpi krajinu.

Ľudia prestávajú dôverovať jednému zo základných pilierov parlamentnej demokracie – rešpektovaniu výsledkov volieb, nech už dopadnú akokoľvek. V Prahe sa cez víkend konala demonštrácia iniciatívy Milión chvíľok. Na Letnú prišlo cca 250-tisíc ľudí. To je skutočne veľa. No ak uvážime, že v Prahe (nie v celej republike) drvivá väčšina nevolila súčasnú koalíciu, tak zas žiadne prekvapenie. Problém je inde: od volieb ešte neubehlo ani pol roka a koalícia vládne tri mesiace. Nič svetoborné ešte neurobila – negatívne ani pozitívne.

A rovnaké scenáre pozorujeme aj v okolitých krajinách. V Slovinsku sa zdalo, že nedeľné voľby vyhrá expremiér Janez Janša, konzervatívec blízky Orbánovi (no k Rusku je dosť kritický). Pre voľbami sa objavili informácie, že do demokratického zápasu zasiahla izraelská súkromná spravodajská služba (zahraničné ovplyvňovanie). Nahrávky o korupcii vládnych predstaviteľov mali byť zmanipulované. Pravdepodobne áno, ale keby to bolo opačne, interpretovali by sa fakty rovnako?

V Maďarsku sa zas špekuluje, že Orbána podporujú ruské tajné služby. V Rumunsku dokonca bolo anulované prvé kolo prezidentských volieb, priame dôkazy o zasahovaní Ruska však verejnosť nevidela. Spochybňovanie volieb, ako aj ich evidentná manipulácia podkopáva i dôveru v demokraciu, je cesta do pekla.

V Bulharsku sa budú v apríli konať za posledných päť rokov už ôsme voľby. V Peru mali od roku 2016 osem prezidentov. Predchádzajúcich sedem bolo donútených odstúpiť alebo bolo odvolaných za porušenie ústavy či pre podozrenie z korupcie. Sú Peru alebo Bulharsko výkladné skrine demokracie?

Ak existujú podozrenia, že politici či strany sa snažia podkopať základné princípy demokracie, máme predsa ústavu, zákony a súdy. Či sa neverí inštitúciám? Ak sa tak nedeje, mali by sme dbať na rešpektovanie pravidiel parlamentnej demokracie, výsledkov volieb a plurality názorov. Iste, ľudstvo má tragické skúsenosti z minulého storočia, no mali by sme sa skôr pýtať, či problémy vtedy i dnes nepramenia z toho, že demokratickí politici neriešia základné problémy ľudí.

A Demokrati by si mali vziať poučenie od Fica. Mal šťastie, že ním podporované referendum o predčasných voľbách sa neuskutočnilo skôr a nebolo úspešné. Inak by totiž Hegerova vláda nemala čas sa úplne znemožniť. Smer by tak jasne nevyhral voľby a nezostavoval vládu…

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk