Urobí Irán z Trumpa opatrnejšieho, alebo ešte nebezpečnejšieho?

Spojené štáty podľahli gladiátorskej logike

Vojna s Iránom, ktorú Donald Trump spustil vo februári bez presvedčivého dôvodu a ktorá môže kedykoľvek opäť eskalovať, ukončila sériu relatívne jednoduchých amerických vojenských víťazstiev. Pre ostatné krajiny – od Kuby cez Nigériu až po dánske Grónsko či Severnú Kóreu – tak vzniká zásadná otázka: prinúti strategický neúspech na Blízkom východe Trumpa väčšej opatrnosti, alebo ho naopak ešte viac podnieti konať impulzívne?

V kruhoch expertov na národnú bezpečnosť vo Washingtone prevláda názor, že Trump sa pre vojnu rozhodol aj z pýchy, posilnenej sériou podľa neho „ľahkých“ vojenských úspechov inde vo svete.

Niektoré bombardovania, ktoré nariadil počas svojho druhého mandátu – napríklad v Jemene či Nigérii – nepriniesli zjavný strategický výsledok, no zároveň stáli len relatívne málo, okrem použitých zbraní.

Naopak, rozsiahle údery proti Iránu v júni boli z vojenského hľadiska precízne a spomalili jadrový program Teheránu. A hollywoodsky pôsobiace zajatie venezuelského diktátora v januári presvedčilo Trumpa, že americká armáda dokáže kdekoľvek rýchlo a rozhodne „dekapitovať“ režimy – bez strát na životoch amerických vojakov či dlhodobého uviaznutia v konflikte.

To však boli nesprávne závery. „Vo Venezuele to mohlo dopadnúť veľmi zle a bola to skôr náhoda, že nikto z vojakov nezomrel a že sa to podarilo tak čisto,“ povedala Rebecca Lissner, bývalá poradkyňa pre národnú bezpečnosť v administratíve Joea Bidena, dnes pôsobiaca v Rade pre zahraničné vzťahy.

Aj bez ohľadu na otázku šťastia a schopností bolo neprimerané prenášať úspech z Venezuely na........

© SME.sk