Rozkrádanie verejných zdrojov je prejavom arogancie moci aj popretím étosu novembra '89.

Autor je zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu a jeden z aktérov novembra '89.

Za uplynulých 37 rokov sme prešli rôznymi vývojovými etapami. Od euforických chvíľ novembrových námestí v roku 1989 cez ústavnú zmenu politického systému až po obdobie tzv. legislatívnej revolúcie v rokoch 1990 až 1992, ktoré prinieslo aj novú ústavu a v nej záväzok ísť cestou sociálne a ekologicky orientovaného trhového hospodárstva.  

Nasledovalo obdobie poznačené rozpadom spoločného štátu a chaotické 90. roky, nazývané aj transformačné. Tie boli príznačné okrem iného divokou privatizáciou, únosmi, vraždami, výpalníctvom, ale aj užívaním si slobody plnými dúškami a napokon vzburou proti mečiarizmu v roku 1998. 

Potom prišli roky ekonomických reforiem a vstupu do Európskej únie a NATO, keď sme sa hrdo nazývali karpatským tigrom. Túto éru predčasne ukončila notorická neschopnosť stredopravých vlád dovládnuť do konca volebného obdobia. Čo sa naplno potvrdilo aj v rokoch 2010 a 2011, a trestom za to boli štyri roky vlády jednej strany. 

Vo februári 2018 sa spúšťačom spoločenských zmien stala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Z Úradu vlády sa podarilo vyhnať dvoch Robertov, ktorí toto obdobie stelesňovali, a aj voľby 2020 boli akýmsi referendom o nich. Ten, kto najvehementnejšie ponúkol zúčtovanie, voľby suverénne vyhral.

Medzitým sa hlavou štátu po prvý raz stala žena: ľudskoprávna a ekologická aktivistka. A vo voľbách do Európskeho parlamentu zvíťazilo novovzniknuté Progresívne Slovensko v koalícii so stranou Spolu, vďaka čomu sa europoslancami stali aj naši dvaja poprední environmentalisti. 

Roky 2020 až 2023 boli opäť rokmi chaosu, podmieneného subjektívnymi aj objektívnymi dôvodmi. Pandémia covidu, ruská agresia proti Ukrajine a energetická kríza predstavovali naozaj bezprecedentné výzvy.

Neboli by to Robert Fico........

© SME.sk