Na čo sa ešte učiť, keď máme ChatGPT?

AI môže prehliadnuť kritické súvislosti, ak nie sú explicitne prítomné v jej trénovacích dátach.

Autor je profesorom a autorka docentkou na Fakulte elektroniky a informatiky STU v Bratislave.Vo svete, kde umelá inteligencia zvláda riešiť zložité úlohy, má encyklopedické znalosti a nahrádza juniorské pozície, sa čoraz viac ľudí pýta, či má vzdelanie ešte zmysel. Niektorí dokonca tvrdia, že nástroje umelej inteligencie nahradia učiteľov medzi prvými.

Ako vysokoškolský pedagóg toto vidím každý deň. Tak ako v minulosti študenti písali do zošitov, dnes si robia poznámky do tabletov. Namiesto kalkulačiek im riešiť príklady pomáha AI. V ich očiach čítam otázku, ktorú niekedy vyslovia nahlas, inokedy zostane nevyslovená: "Na čo sa to všetko učíme, keď ChatGPT to urobí za mňa rýchlejšie a bez chýb?"

Toto spochybňovanie potreby vzdelania sa nedá ignorovať. Otázka je legitímna a je na nás, aby sme na ňu dali správnu odpoveď.

Schopnosť vidieť súvislosti

Paradoxne však práve nástup AI ukazuje, prečo je vzdelanie dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Žijeme v dobe, keď začíname byť presýtení dokonalosťou a strácame pojem o zmysle. Generatívna AI dokáže na požiadanie vytvoriť fotorealistické obrazy a veľké jazykové modely majú odpovede na takmer akúkoľvek otázku.

V tomto svete sa autentický portrét maľovaný ľudskou rukou stáva vzácnejším - nie pre svoju technickú dokonalosť, ale pre príbeh, ktorý nesie. Pre úmysel umelca, pre kontext jeho doby, pre jedinečnosť pohľadu. A presne tak aj vzdelanie človeka má hodnotu, ktorú nemožno nahradiť dátami trénovaných neurónových sietí.

AI je nástroj neuveriteľnej sily, no jej schopnosti majú fundamentálne limity. Funguje na princípe rozpoznávania štatistických vzorov v obrovských množstvách dát. Je presne taká dokonalá, aké kvalitné sú dáta, na ktorých je trénovaná. AI nerozumie významu toho, čo spracováva - rozpoznáva iba vzory.

Keď sa jej spýtate, ako funguje fotosyntéza, poskytne vám presný opis chemických procesov. Ale nerozumie tomu spôsobom, akým to chápe ekológ - ako súčasť živého systému vzťahov, ako prepojenie svetla, vzduchu, pôdy a života.

Prakticky to znamená, že AI môže prehliadnuť kritické súvislosti, ak nie sú explicitne prítomné v jej trénovacích dátach. Každý poznatok - či už z prírodných vied, histórie alebo umenia - je súčasťou príbehu. Newtonove zákony pohybu nie sú len matematické vzťahy; sú výsledkom príbehu pozorovaní padajúcich jabĺk, planetárnych dráh, experimentov s kyvadlami. Einsteinova teória relativity vyrastala z príbehu myšlienkových experimentov o svetle a pohybe, z pozorovania anomálií v dráhe Merkúru.

Tento príbeh - postupnosť pozorovaní, experimentov, omylov a úspechov - definuje nielen čo vieme, ale aj prečo to vieme tak, ako to vieme. Ukazuje nám, za akých podmienok je teória platná a kde prestáva fungovať.

AI má prístup k výsledkom - k vzorcom, zákonom, faktom. No príbeh,........

© SME.sk