Prezident dáva za veľvyslanca ruku do ohňa

Podpis na poverovacích listinách nie je formalita.

Autor je bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky. Text vznikol ešte predtým, ako prezident Peter Pellegrini odovzdal Miroslavovi Radačovskému poverovaciu listinu, aby sa stal veľvyslancom na Cypre.

V slovenskom mediálnom priestore visí už pomerne dlho vo vzduchu otázka, či prezident Slovenskej republiky podpíše, alebo nie poverovacie listiny pre jedného kontroverzného kandidáta na post veľvyslanca.

Počas môjho 25-ročného pôsobenia v diplomatickej službe Slovenskej republiky som odovzdával poverovacie listiny veľvyslanca v deviatich rôznych diplomatických destináciách a mám z tejto oblasti určité skúsenosti.

Inštitucionálna deľba moci, charakteristická pre demokratické štáty, sa u nás prejavuje aj v oblasti zahraničných vzťahov. Kým vláda zodpovedá za tvorbu a uskutočňovanie zahraničnej politiky, prezidentovi ústava priznáva právomoc prijímať vedúcich diplomatických misií, poverovať ich výkonom funkcie a vymenúvať i odvolávať veľvyslancov.

Poverovacie listiny veľvyslanca sú dokumentom, ktorý podpisuje prezident a odovzdá ich do rúk dezignovaného veľvyslanca, aby tento dokument doručil osobne hlave štátu, kam ho ako svojho posla vysiela. Po príchode do krajiny vyslania odovzdá dezignovaný veľvyslanec originál poverovacích listín na slávnostnej nástupnej audiencii do rúk hlavy prijímacieho štátu.

Prezident dáva za veľvyslanca ruku do ohňa

Poverovacie listiny nie sú obyčajným vymenovacím dekrétom, vystavujú sa vo forme osobného listu medzi hlavami štátov, v ktorom vysielajúci najvyšší činiteľ zdôrazňuje vynikajúce osobné charakteristiky svojho emisára a úctivo prosí partnera, aby ho počas diplomatickej misie v jeho krajine akceptoval a poskytoval mu najvyššie výhody spojené s pôsobením vo funkcii veľvyslanca.

Text poverovacích listín je v diplomatickej praxi všetkých krajín viac-menej štandardizovaný, vychádza z historickej skúsenosti diplomacií voľakedajších mocností a aj keď dnes môže pôsobiť........

© SME.sk