Robíme ako občianska spoločnosť dosť? A urobia dosť Česi?
Robíme ako občianska spoločnosť dosť? A urobia dosť Česi?
Berme si späť vyprázdnený verejný priestor a napĺňajme ho ideami.
Autorka je členka Otvorenej Kultúry.
V utorok 3. novembra vstupuje zamestnanectvo Českej televízie a Českého rozhlasu do ostrého štrajku. Stupňuje tým svoj mesiace trvajúci odpor proti rušeniu koncesionárskych poplatkov, ktoré explicitne znamená stratu významnej časti financovania a stratu nezávislosti od politického rozhodovania. Štrajk podporujú mnohé stredné aj vysoké školy, národné kultúrne inštitúcie a desiatky tisíc ľudí v uliciach.Občianske vzopätie proti autokratickým chvatom aktuálnej českej vlády nabaľuje podporu ako lavína a pochopiteľne strháva aj našu pozornosť. Po troch rokoch permanentného prijímania úderov a opakovaných pokusov vzdorovať zostávajú slovenské ulice a námestia prázdne, revoltujúca energia sa rozplynula v čakaní na parlamentné voľby. Šestnásťhodinový nočný protest u susedov naproti tomu pôsobí ako výbuch občianskej angažovanosti.Viacerí komentátori upozornili na to, že slovenská občianska spoločnosť nebola schopná porovnateľnej obrany verejnoprávnych médií, pretože nie je rovnako vyspelá. Kým s konštatovaním, že sme verejnoprávne médiá nebránili, sa dá súhlasiť, vysvetľovať to nižšou vyspelosťou slovenskej občianskej spoločnosti nie je namieste.Verejnoprávne médiá majú v českej spoločnosti iné postavenie ako u nás. Slovenské verejnoprávne médiá utrpeli reputačné škody už krátko po založení, keď ich Vladimír Mečiar zadefinoval ako nástroj svojej politickej propagandy. Naoko sa televízia aj rozhlas tvárili nezávisle, boli financované z koncesionárskych poplatkov. Objem týchto prostriedkov však na chod inštitúcií nestačil, neustále potrebovali doplnkové štátne injekcie.Koncesionárske poplatky na Slovensku nikdy neboli skutočnou garanciou nezávislosti. Nakoniec ich zrušenie nepresadila žiadna strana s autokratickými tendenciami, ale Sloboda a Solidarita počas Hegerovej vlády, a verejnosť na to prakticky nijako nereagovala.Druhou ranou nezávislosti verejnoprávnych médií sa stali politické nominácie ich riaditeľov a riaditeliek. Vedenie verejnoprávnych médií volil parlament, pričom nominanti so svojím príchodom do funkcie optimalizovali zloženie redakcií a zoznam relácií tak, aby politickej sile, ktorá ich dosadila, nespôsobovali problémy. Ak sa v priebehu rokov na pôde STV, RTVS alebo STVR vyskytli ľudia s kritickým hlasom alebo kvalitná investigatíva, zväčša boli z televízie odstránení.
Čo bránia ľudia v uliciach
Veľká časť českej verejnosti vníma viaceré kroky súčasnej vlády ako ohrozenie demokracie. Spor o nezávislosť verejnoprávnych médií toto ohrozenie zhmotnil v konkrétnom príklade. ČT a ČRo sa stali baštou, ktorú treba ubrániť, akoby priamo v nich sídlilo centrum demokratických procesov.Slovenská verejnosť sa okolo obrany verejnoprávnych médií nezomkla. To však neznamená, že na Slovensku nevznikla odozva na hrubé útoky proti demokracii analogická s tou českou. Vznikla, no zomkla sa okolo iných symbolov. Najskôr okolo zmeny Trestného zákona a zrušenia Úradu........
