Deficitný vs. vyrovnaný rozpočet. Alebo ako sa zmieriť s dlhom

Zadlženie vnukov môže byť lepšie ako prísne šetrenie.

Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz.

Autor je ekonóm, pôsobí na Univerzite Hradec Králové.

V súvislosti so schvaľovaním štátneho rozpočtu v parlamente sa v každej krajine rozprúdi ostrá diskusia o jeho optimálnej veľkosti a štruktúre. Deficit štátneho rozpočtu sa prevažne interpretuje ako zadlžovanie budúcich generácií. Ide o veľmi rozšírenú a presvedčivú tézu.

Všeobecná požiadavka vyrovnaného rozpočtu však má odporcov aj v oblasti ekonomickej teórie, no úplne opačná je aj hospodárska prax všetkých ekonomicky vyspelých krajín.

Významný americký ekonóm Paul A. Samuelson (nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu) hovorí, že deficit štátneho rozpočtu nemožno všeobecne považovať za nežiaduci a vyrovnaný rozpočet či jeho prebytok za pozitívny. Podľa Samuelsona ide o „staré a vytrvalé mýty“. Takéto hodnotenie podľa neho vyplýva z mylného „usudzovania z časti na celok“.

Ide o jednu z troch základných chýb (pascí v ekonomickom uvažovaní). Aj hospodárske dejiny potvrdzujú, že neexistuje priamy vzťah medzi vznikom dlhu a úspechmi či úpadkom určitej krajiny.

Historicky najvyššia úroveň štátneho dlhu bola vo Veľkej Británii po napoleonských vojnách (260 percent HDP) a potom po druhej svetovej vojne (238 percent HDP). Ani v jednom z uvedených príkladov neviedol rekordný dlh ku kolapsu ekonomiky. Naopak, v 19. storočí predznamenal dovtedy nevídaný rozvoj v období priemyselnej revolúcie a v polovici 20. storočia umožnil verejný dlh financovať rýchly rozvoj infraštruktúry a položil základy sociálneho štátu (národný zdravotný systém NHS, verejné školstvo a pod.).Deficit štátneho rozpočtu, ktorý vznikol v súvislosti s vyššími výdavkami štátu na infraštruktúru, vedie k rýchlejšiemu, multiplikovanému rastu celej ekonomiky. Z dlhodobého hľadiska tak rastú príjmy rozpočtu, ktoré umožňujú znižovať verejný dlh v budúcnosti.Hlavnou anonymnou a diskrétnou cestou k umoreniu dlhu je inflácia. Vystupuje ako inflačná daň, ktorej dosahy sú zhodné s dosahmi menovej reformy. Dôsledkom je znehodnotenie meny a úspor, prerozdelenie bohatstva od veriteľov k veľkým dlžníkom, medzi ktorých patrí štát. Naopak, vyrovnaný rozpočet alebo jeho........

© SME.sk