Sotva sa dá povedať, že by sa bol vôbec objavil čo len pokus predstierať oporu útoku Izraela a USA na Irán v medzinárodnom práve: útok navyše prišiel cynicky a odpudzujúco priamo uprostred mierových rokovaní a pod zámienkami, ktoré v ničom nemajú nielen v medzinárodnom práve, ale ani v realite:

Donald Trump celkom nepokryte klamal, keď vyhlásil, že Irán po desaťročia „útočí“ na USA, a celé légie novinárskych a politických propagandistov klamú, ak sa usilujú upevniť verejnú podporu medzinárodných zločinov bojom proti režimu, ktorý má údajne „zlo v prirodzenej povahe“. V prípade Trumpa sa môžeme domnievať, že svojím stokrát opakovaný klamstvám vo svojej rozprávkovej hlúposti a arogancii verí. Ale nikto, kto to myslí s mierom na Blízkom východe nemôže prehliadnuť, že ľudské práva nikdy nezohrávali a nebudú zohrávať skutočnú príčinu euroatlantického expanzionizmu: vždy pôjde o „ropu atď.“, presne ako to „prezradil“ Trump v súvislosti s Venezuelou.

Vzhľadom na jednotu, s akou reagovala Európska únia po rozpútaní vojny na Ukrajine Ruskom, by človek (naivne) veriaci v rovnaké a spravodlivé uplatňovanie práva očakával podobne jednotný tzv. morálny postoj i vtedy, ak sa koná kdekoľvek inde. Iste, minimálne od Kosova je jasné, že to tak nie je, no viera poučiť sa zomiera posledná. Ale nie: Ursula von der Leyenová „zásadne odsudzuje nehorázne útoky Iránu“, no slovom nespomenie, že prvé útoky prišli od medzinárodne stíhaného zločinca Netanjahua a pána z Bieleho domu v podobe zločinného porušenia všetkých zákonov – s arogantným vedomím, že „môžu“.

EÚ vo svojom postoji nie je jednotná – a v tomto prípade je to dobre, pretože môže zaznieť aj jasný a kategorický hlas ako je španielsky: „Nepoužívajú sa a nebudú sa používať naše základne na nič, čo by nebolo v súlade s konvenciami charty OSN, pričom Španielsko zavrhuje unilaterálnu vojenskú akciu USA a Izraela“.

Snaha najmä jadra krajín EÚ a niektorých východných príveskov vyhovieť za každú cenu krokom USA, už mnohokrát podkopala posledné zvyšky kapacity zaslúžiť si medzinárodný rešpekt – a ani po zreteľných zločinoch spáchaných s našou spoluprácou v Afganistane a na Blízkom východe, po nestráviteľnom záujme o krádež Grónska, o podpore pomsty v Gaze ani nehovoriac – sa nevie jednohlasne postaviť za odsúdenie jasných politických zločinov. Netušiac, že presne o to Trumpovi atď. ide – o rozbitú, vystrašenú, amorálnu Európu, ktorá na svoje neľudské poklonkovanie o to rýchlejšie zakape.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk