Po 11. septembri 2001, keď teroristi udreli na USA, sa hovorilo, že svet už nebude taký, aký bol predtým. Dá sa to povedať aj po 24. februári 2022 (minimálne o Európe), keď ruská armáda vtrhla na Ukrajinu? Bohužiaľ, áno.

Spoznali sme Vladimira Putina ako lídra, ktorý po invázii do Gruzínska v auguste 2008 nasadil pred štyrmi rokmi obrovský počet vojakov proti Ukrajincom. Zrejme predpokladal, že boje potrvajú podobne krátko ako proti Gruzíncom, keď za týždeň brutálne dosiahol to, čo si zaumienil. Čo dosiahol Putin od februára 2022? Smrť, utrpenie, beznádej, pochmúrne vyzerajúcu budúcnosť.

Šéf Kremľa, ktorý hľadá všemožné spôsoby, ako zvýšiť pôrodnosť vo vymierajúcom Rusku, už stratil viac ako milión mužov na bojisku – či už zabitých alebo zmrzačených. Mnohých takých, ktorí by si ešte len mohli založiť rodinu, ale už sa to nikdy v ich prípade nestane.

Putinova armáda dosahuje malé územné zisky za cenu vysokého počtu svojich obetí. Sú to dobyté teritóriá, ktoré vyzerajú ako spálená zem. Kde chce ruský vodca nájsť bilióny rubľov na obnovu zničených okupovaných území, keď ich do štátnej kasy tečie čoraz menej?

Kým Ukrajinci sa po skončení vojny budú môcť spoľahnúť na štedré pôžičky či dokonca dary zo zahraničia, naopak, Rusi zostanú odkázaní hľadať zdroje viac-menej iba u seba.

Táto vojna je pritom nielen vizitkou Kremľa. Vyznieva ako nepriama správa o stave ruskej občianskej spoločnosti. V Rusku síce funguje autoritársky režim, ale nie je to diktatúra, ktorá by sa podobala na Severnú Kóreu, takže jeho obyvatelia majú možnosť vzoprieť sa proti zabíjaniu v susednom štáte.

Namiesto protestov však časť Rusov potichu toleruje vojenské ťaženie, iní ho dôrazne podporujú, pričom niektorí dokonca skladajú básne a piesne, v ktorých oslavujú okupačných vojakov.

Cestu k ukončeniu vojny neotvorilo ani zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA. Vyzerá to tak, že Putin vodí šéfa Bieleho domu za nos. Už viac ako jeden rok je príliš dlhý čas na to, aby Američania opakovali frázu typu, že mierové rokovania sú vecné, a aby si pochvaľovali hmatateľne iba to, že Rusi a Ukrajinci si zasa vymenili ďalších vojnových zajatcov.

Keď sa táto šialená vojna skončí, vzťahy medzi Ukrajincami a Rusmi už asi nikdy nebudú také, ako boli predtým. Za štyri roky bojov prerástli obojstranne do zákernej nenávisti. Často až do krvilačného besnenia.

Nemecku a Francúzsku trvalo desaťročia, než sa v 20. storočí zmierili. Bolo to síce oneskorené, no nádherné gesto, keď si nemecký kancelár Helmut Kohl a francúzsky prezident François Mitterrand symbolicky podali ruku. Spontánne, keď si v roku 1984 prišli spoločne uctiť obete prvej a druhej svetovej vojny na oboch stranách.

Koľko času bude musieť uplynúť, aby sa k niečomu podobnému odhodlali lídri z Kyjeva a z Moskvy? Možno ani tí Rusi a Ukrajinci, čo teraz prichádzajú na svet, sa toho nedočkajú do konca 21. storočia. A po skončení vojny sa možno neobjaví istá bodka za zabíjaním. Nikto totiž nedokáže odhadnúť, či Putina v budúcnosti nenahradí v Kremli niekto ešte horší. Európa po invázii Rusov na Ukrajinu už nebude taká, aká bola predtým.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk