menu_open Columnists
We use cookies to provide some features and experiences in QOSHE

More information  .  Close

Zlaté časy sa Progresívnemu Slovensku skončili

23 0
yesterday

Progresívne Slovensko malo pri vzniku veľké oči. Hoci sa mu podarilo vyhrať so Zuzanou Čaputovou prezidentské voľby, do parlamentu sa v roku 2020 nedostalo. Dlho nemohlo prekonať kliatbu 10 %. Až v roku 2023 vo voľbách sa stalo druhou najsilnejšou stranou s 18 %.

Po prešľapoch Smeru sa vyšvihlo na čelo rebríčka politických strán. Hoci PS zaznamenalo v posledných prieskumoch pokles, s vyše 20 % neohrozene kraľuje. Rastu však už odzvonilo, noví voliči nepribudnú.

Dôvodov je viac. PS si počína ako opozičná strana vcelku dobre. Organizovanie pravidelných protivládnych protestov na akúkoľvek tému burcovalo voličov a nechávalo ich permanentne vo vare. Až na konci minulého roka urobilo prvú vážnu chybu – s Benešovými dekrétmi.

A, samozrejme, progresívcom uškodila aféra matky predsedu Michala Šimečku. Hoci politici nemôžu za činy a slová svojich rodičov a detí, Marta Šimečková urobila evidentné chyby, ktoré každý vidí a padajú na hlavu jej syna i celého Progresívneho Slovenska. To logicky znechutilo časť priaznivcov PS a viedlo k poklesu preferencií. No rast sa zastavil už dávnejšie.

Nie preto, že Progresívne Slovensko si vyslúžilo „hanlivú“ nálepku strany bratislavskej kaviarne, ktorá témami nedokáže osloviť vidiek (regióny), ale najmä preto, lebo ostatné opozičné „záhumienky“ sú obsadené – niet sa kam posúvať. A môže byť len horšie.

PS od SaS nemožno rozoznať, sú ako jednovaječné dvojčatá. To je pre Progresívne Slovensko hrozba. Rovnako naladeným voličom sa jeho predstavitelia môžu zunovať a z túžby po dobrodružstve prejsť do Liberálneho domu. Po tom, čo Richarda Sulíka označili za personu non grata a natrvalo sa zakladateľa strany zbavili, môžu prilákať voličov, ktorí kvôli nemu odišli. A pamätáme si, že SaS mala v minulosti podporu aj 15 %. Na druhej strane kacír Sulík môže SaS ešte riadne podkúriť. Úplne ho odpisovať a podceňovať, ako v minulosti Roberta Fica alebo nedávno Igor Matoviča, by liberáli nemali.

Progresívci sú tlačení aj z druhej strany. Mnohí opoziční voliči sa radikalizujú a opäť im lahodne znie rezolútne kázanie Igora Matoviča. Matoviča predčasne omylom tiež vyhlásili za personu non grata, vyvrheľa, s ktorým nemožno spolupracovať. A ten sa im pomstieva, ako môže.

Ak sa niekomu prieči Hnutie Slovensko ((bývalé OĽaNO) má alternatívu v podobe béčka OĽaNO – radikálnych Demokratov vedených bývalou pravou rukou Matoviča Jaroslavom Naďom a Eduardom Hegerom. Ak by aj Progresívne Slovensko pristúpilo k razantnejšiemu slovníku, mohlo by stratiť umiernených voličov.

Nádejou zostáva Hlas, ktorý rozdáva voličov zadarmo. Je však otázkou, či do PS už neprešli všetci liberálni ľavičiari. Ak sa v Hlase spamätajú (čo nie je isté) a vrátia sa k étosu zakladateľa Petra Pellegriniho, progresívci budú mať problém – hrozí ďalší úbytok „ovečiek z košiara“.

Určite PS nečaká strmý pád, ale zlaté časy sa skončili. Rok a pol pred voľbami by si v strane mali uvedomiť, že udržanie súčasného náskoku pred ostatnými opozičnými konkurentmi je len zbožným prianím. Nech budú robiť čokoľvek.

© Autorské práva vyhradené


© Pravda.sk