Cez víkend sa konali snemy dvoch menších strán, ktoré túžia hrať v slovenskej politike väčšiu rolu. Hoci SaS i KDH majú stabilné preferencie okolo 6-7 %, istotu, že neskĺznu pod 5 %, nemajú. Potenciál majú väčší, ale zatiaľ márne hľadajú cestu, ako ho naplniť. V SaS sú presvedčení, že cestu už našli: okato sa zbavili zakladateľa strany Richarda Sulíka. Bude to stačiť?

Kategorické zamietnutie Sulíka na kandidátke do parlamentných volieb 2027 je detinské. Svedčí o nezrelosti. Boja sa bývalého dlhoročného predsedu? Ak áno, tak musí byť súčasné vedenie riadne slabé.

Nikto nespochybňuje, že Sulík strane dvakrát existenčne uškodil: povalil (spolu s Matovičom) vládu Ivety Radičovej i Eduarda Hegera. V oboch prípadoch zjavne zbytočne. I keď v roku 2011 nešlo iba o Grécko, vtedajšia koalícia bola rozložená intrigami, Sulíkovo trvanie na odmietnutí európskej pôžičky Grécku bolo smiešne. Ešte nepochopiteľnejšie bolo jeho ultimátum Matovičovi v lete 2022. Nakoniec nepadol Matovič, ale celá vláda. Predčasné voľby vyhral úhlavný nepriateľ Robert Fico a Igor Matovič opäť boduje medzi voličmi.

Nečudo, že SaS kvôli Sulíkovi mnohí sympatizanti zavrhli. No prečo nemôže Sulík kandidovať napríklad zo 150. miesta, je záhadou. Mohol by strane len pomôcť. Ak sa pridá z trucu k Borisovi Kollárovi, len SaS poškodí. „Vyhodenie“ Sulíka až veľmi pripomína spôsoby, aké on sám v minulosti aplikoval na svojich rivalov.

Branislav Gröhling imidž strany jednoznačne zmenil, ale za dva roky v predsedníckej funkcii sa mu zatiaľ nepodarilo liberálov naštartovať. Preferencie stagnujú. Sulík oslovoval voličov jednoduchými, populistickými (niekedy až fantazmagorickými) pravicovými sľubmi, no po dva a pol roku vo funkcii ministra hospodárstva sa na jeho „kilečká“ zabudlo – skokovité zlepšenie podnikania zostalo len na papieri.

Lenže práve jednoduché ekonomické heslá lákali pravicových voličov. Ani Sulíkovi blízki spolupracovníci Karol Galek a Marián Viskupič veľa vody zatiaľ nenamútili.

Ak chce SaS znovu bodovať, musí sa jasne odlíšiť od ekonomicky „bezpohlavného“ PS. Gröhling na kongrese kládol dôraz na ekonomiku (vychválil aj Ivana Mikloša), chýba mu však presvedčenie, zanietenosť a erudícia Richarda Sulíka.

S KDH je to ešte ťažšie. Hoci strana pôsobí veľmi seriózne, má vo svojich radoch odborníkov, presadzuje kultúrno-etické témy, nestačí to. Kresťansky založených voličov oslovuje i Hnutie Slovensko a konzervatívnych zas Smer. KDH chýba niečo, čím by sa odlíšilo. Majerského slová, že porazia Fica, lebo to dokázali už pri Mečiarovi, sú len silácke reči.

Kresťanským demokratom chýbajú „rozdielové“ prvky (hráči, povedané športovou terminológiou), ktorými by sa odlíšili od ostatných strán a prilákali voličov. Dôraz na rodinu je málo. V ekonomike neponúkajú nič špecifické, chýbajú ekonomickí experti (po pravde už od roku 1990), osobnosti. Ak hovoríme o kríze ekonomiky a zaostávaní Slovenska, čo jedinečné ponúka KDH? Akú lepšiu budúcnosť (odlišnú od SaS, PS či Hnutia Slovensko) ponúka voličovi?

Prečo KDH na konzervatívnom Slovensku tak málo boduje, je na hlbšiu analýzu. Momentálne by sa malo možno štylizovať do roly stabilného piliera a zjednocujúcej strany v (turbulentnej a rozmanitej) opozícii či budúcej koalícii. V SaS zas zabúdajú, že strana sa veľkou nestala nikdy aj preto, že Sulík robil čistky a zostala iba exkluzívnym klubom pre majetných, nie otvorenou (liberálnou) stranou.

Ak sa obe strany nechajú učičíkať pohodlnými preferenciami na úrovni 6–7 %, vo voľbách ich to vyjde čertovsky draho.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk