Primátori a starostovia sa rozhodli pred jesennými voľbami hrať vabank. Za každú cenu chcú presadiť vyberanie pokút mestskou políciou za prekročenie rýchlosti na svojom území. Ide o riskantný ťah, proti mnohým voličom. Zaviesť prísne kontroly na cestách krátko pred voľbami by si trúfol málokto.

Naši komunálni politici sú však neoblomní. Paradoxom je, že vyberanie pokút, ktoré malo platiť už od 1. mája, zhatil ich nedávny kolega – starosta Očovej Rudolf Huliak. Ten už ako minister cestovného ruchu a športu sa so svojou Stranou vidieka postavil rázne proti. Asi vie svoje.

A nielen on, skúsenosti z bývalej západnej časti federácie má nejeden slovenský vodič. A kto nemá, počul z rozprávania, ako to tam funguje. Žiadna tolerancia do prekročenia rýchlosti o 10 %, o päť kilometrov, ako to poznáme dnes na cestách. V Čechách a na Morave sa vyberá natvrdo už po prekročení rýchlosti o jeden kilometer – hneď po prekročení hranice dediny či mesta. Šok to bol pre každého. Veď kto dnes i na Slovensku po prekročení tabule obce zníži rýchlosť na 50 km/h? A kto jazdí po obciach a mestách 50 km/h – a nie aspoň 55 km/h? Ruku na srdce.

Ak sa v obciach zavedú radary a mestská polícia bude môcť vyberať pokuty, bude to ako v Česku – masaker. Prečo sa do riskantného dobrodružstva púšťajú primátori a starostovia, ktorí budú chcieť po októbrových voľbách zasadnúť opäť na čelo radnice?

No je v tom háčik – môže to byť presne naopak. Obyvatelia mnohých obcí a miest už majú dosť toho, že po cestách okolo domov im jazdia autá i kamióny aj sedemdesiatkou. Priechody pre chodcov sú nebezpečné, zvlášť pre deti a seniorov. Práve prísne záťahy na nespratných vodičov môžu súčasným primátorom prihnať nových voličov. Veď pokutovaní budú iba „cudzinci“, ktorí ani nevedia, kde sa začína obec. Domáci si dajú pozor. Len ako domáci dopadnú inde…

A vedenie radníc má v čase konsolidácie ešte jeden vážny dôvod siahnuť po riskantnom opatrení: mastné pokuty im nalejú chýbajúce peniaze do poloprázdnej obecnej kasy. To je hlavný dôvod, ide sa po každom eure.

Teraz má osud miest v rukách bývalý starosta Očovej Huliak. Čo spraví? Na stole sú aj stacionárne radary mimo obcí. Tie sa už mali zaviesť pred desiatimi rokmi. Stopol ich vtedy Andrej Danko po vstupe do tretej Ficovej vlády. Odvtedy boli tabu, až Hegerova vláda sa k nim vrátila. Lenže nastali problémy s verejným obstarávaním – už klasicky na Slovensku. Tristo radarov „darovaných“ z plánu obnovy tak visí vo vzduchu.

Huliak argumentuje rovnako ako jeho úhlavný nepriateľ v koalícii Andrej Danko pred desiatimi rokmi: šikanovaním. Slovenskí vodiči si totiž potrpia na slobodu. Prečo by nemali ako slobodní občania jazdiť aj o 50 km/h rýchlejšie, keď jazdu zvládajú? To, že rýchlou jazdou ohrozujú chodcov, cyklistov či iných vodičov, ktorí ich „fičanie“ nepredpokladajú (ani neregistrujú), iba sa spamätajú, keď niekto z ničoho nič okolo nich prefrčal, je problém tých slabších.

No keď naši nespratní vodiči prídu do Rakúska, volanie po slobode rýchlo zahodia za hlavu a dodržiavajú pravidlá. Ani nepomyslia sťažovať sa na šikanovanie. Zvláštne, či nie?

Štátni policajti nemajú šancu dôkladne kontrolovať rýchlosť v mestách a obciach. Je ich málo a hriešnikov veľa (neraz si uháňajú po uliciach aj osemdesiatkou). Radary potrebujeme, ako aj pomoc mestskej polície. Huliak má pravdu, keď upozorňuje, že mnohí si úplatkom môžu vymôcť „výnimku“. A potrebujeme i stacionárne radary na naše cesty. V oboch prípadoch na rizikových úsekoch.

Práve o to ide, či budeme kontrolovať a pokutovať tam, kde treba, alebo z radarov urobíme bič na vodičov a mašinu na príjmy do obecných pokladníc.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk