O nevypočítateľnosti amerického prezidenta Donalda Trumpa už bolo popísané kadečo, i sme si svoje zažili. V pondelok ukázal, že vie byť aj tvrdý realista. Svetu oznámil, že operácia v Iráne už nepotrvá dlho, no tento týždeň sa ešte neskončí.

Dôvod je jasný: musel schladiť trhy. Cena ropy vyletela hore, hrozí vysoká inflácia a ekonomická recesia. To je jediná vec, ktorú si Trump pol roka pred voľbami do Kongresu a v čase svojej mizernej popularity vôbec neželá.

Jeho slová zabrali. Cena ropy, ktorá sa v pondelok vyšplhala až k 120 dolárom za barel, klesla v utorok pod 90 dolárov (pred vojnou bola na úrovni 70 dolárov). Mierne klesla i cena plynu, ktorá sa za posledný týždeň temer zdvojnásobila. Tá je na rozdiel od USA pre Európu dôležitejšia – podľa nej sa totiž vypočítava cena elektrickej energie, ktorá je v únii násobne vyššia než v USA a Číne. Ba Trump ohlásil aj dočasné zmiernenie sankcií na ruskú ropu. Európa zostala „principiálna“. Aspoňže Ursula von der Leyenová priznala, že odklon od jadra bola strategická chyba. Že by osvietenie? No ešte nevieme, aký vplyv budú mať vysoké ceny plynu na ceny elektriny a na celkovú infláciu.

S plynom je totiž väčší problém ako s ropou. Na Arabskom polostrove existujú ropovody, ktorými sa dá ropa prepraviť do Ománskeho zálivu a k Červenému moru (preprava sa tak vyhne blokovanému Hormuzskému prielivu). Podľa expertov by po plánovanej vyššej ťažbe tento rok chýbalo na trhoch iba 5 % ropy – keby konflikt pokračoval.

Pre Katar, Omán, Bahrajn, Kuvajt, SAE či Saudskú Arábiu väčší problém predstavuje ničenie rafinérií zo strany Iránu. Je to však len odplata za bombardovanie iránskych rafinérií USA a Izraelom. A Teherán môže „rozprášiť“ aj odsoľovacie zariadenia – púštne krajiny preplnené turistami tak môžu prísť o viac ako 50 % pitnej vody. Dôsledky si radšej ani nepredstavujme.

Trump nemôže ale odísť z Iránu bez „výslužky“. Preto ešte najmenej týždeň budú Spojené štáty a Izrael pokračovať v bojových akciách. No nevedno, čo chcú. Zmeniť režim? Zvolením Modžatbu Chameneího za najvyššieho duchovného vodcu, ktorý je oveľa konzervatívnejší a radikálnejší ako bol jeho zabitý otec, ani jeden štát, ani obyvateľstvo Iránu nič nedosiahli. Teherán dokáže celkom presne mieriť na nepriateľské ciele – napriek zničeným odpaľovacím rampám. Proti dronom Šáhidom niet dobrej obrany. Nevedno, koľko ich režim skrýva.

Izrael sa zameriava momentálne viac na Libanon. Má jasný plán, chce zvrhnúť iránsky režim, ktorý by Izrael najradšej vymazal z povrchu zeme, ako aj zničiť Teheránom vyzbrojované teroristické organizácie. Rád by zastavil iránsky jadrový program, lenže nevie ako. USA sú tiež bezradné. Už nebezpečne vysoko obohatený urán sa skrýva hlboko v zemi, pod vrstvami betónu a v jaskyniach.

Ak Trump v súkromí hovorí o pozemnej operácii, na mysli má pravdepodobne operáciu zvláštnych jednotiek na zničenie jadrových zariadení priamo na mieste. Lenže to by nebolo až také jednoduché, Iránci sa pripravujú („zamykajú“ zariadenia). Prípadne by jednotky mohli obsadiť Teherán, dostali by sa však do pouličných bojov. Opäť veľmi riskantná hra s neistým koncom.

Urobiť z Iránu nový Irak, Afganistan, Sýriu či Líbyu nie je problém. Stačí vyzbrojiť národnostné menšiny – to si však neželá v regióne žiadna krajina – od Turecka po Saudskú Arábiu. Bol by to koniec prosperity v regióne. Iránske vedenie je síce nahlodané, ale zvolením Chameneího Iránske revolučné gardy dali najavo svoju silu. Ak prezident Pezeškján a minister zahraničia sa ospravedlňujú za bombardovanie okolitým štátom, armáda pokračuje ďalej.

Ako z vojny vycúvať, ako sa vrátiť k rokovaniam a ako zabezpečiť, aby ovca zostala celá a vlk sýty? To je dilema, ktorú teraz riešia triezvi politici a poradcovia vo Washingtone. Rozlúsknuť problém treba čo najskôr, inak beda.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk