Potrebujeme lídrov, ktorí sa opäť zamilujú do záchrany planéty

Vyprodukujú množstvo emisií, keď poletia do Turecka, a nič.

Desiatky svetových lídrov tento týždeň vyprodukujú poriadne množstvo emisií, keď poletia do Turecka, aby tam vypustili množstvo horúceho vzduchu pri debatách o svojich obavách o životné prostredie.

Keby britský premiér Andy Burnham bral boj proti klimatickým zmenám vážne, vynechal by COP31, najnovší ročník každoročnej medzinárodnej klimatickej konferencie, a namiesto toho by pracoval na obnovení domáceho konsenzu o dôležitosti záchrany planéty.

Voľby v obvode Uxbridge

Za presný okamih, keď sa rozpadla spoločná vôľa britských politických strán bojovať proti klimatickým zmenám, navrhla by som 21. júl 2023 o 2.40 ráno.

Presne vtedy vyhlásili Konzervatívnu stranu za víťaza doplňovacích volieb v okrajovom londýnskom obvode Uxbridge, ktoré sa konali po odstúpení niekdajšieho ekologicky zmýšľajúceho, no medzičasom zdiskreditovaného konzervatívneho premiéra Borisa Johnsona.

Labouristi pod vedením Keira Starmera mali toto kreslo bez problémov získať. Verejnosť bola znechutená Johnsonovými výstrelkami a labouristi v prieskumoch výrazne viedli (o necelý rok neskôr drvivým víťazstvom prevzali moc).

Lenže šikovne vedená kampaň postavená na odpore proti cestnému poplatku založenému na emisiách priniesla konzervatívcom víťazstvo s náskokom len niekoľkých stoviek hlasov. Odkaz bol jasný: nech sa voliči o osud planéty obávajú akokoľvek, nie sú ochotní zaplatiť za jej ochranu z vlastného vrecka.

Odvtedy sa presvedčenie, že opatrenia proti klimatickým zmenám musia ustúpiť obavám z rastúcich životných nákladov, rozšírilo do všetkých hlavných britských politických strán vrátane Burnhamových labouristov a, čo je azda najdepresívnejšie a najparadoxnejšie, aj u zelených.

Podobný vývoj vidíme v Spojených štátoch, kde sa heslo „Vŕtaj, bejby, vŕtaj“ stalo štátnou politikou.

Pred desiatimi rokmi boli liberáli zhrození, keď Donald Trump ignoroval klimatickú konferenciu COP, a dve tretiny voličov nesúhlasili s jeho rozhodnutím odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody. Dnes dokonca aj väčšina demokratov zdôrazňuje, že prvoradá je cenová dostupnosť.

Od chvíle, keď dokument Ala Gora Nepríjemná pravda priniesol drsnú realitu globálneho otepľovania do hlavného prúdu verejnej diskusie, uplynulo už dvadsať rokov.

V nasledujúcich rokoch sa britské politické strany predbiehali v tom, ktorá sa môže pochváliť lepšími ekologickými výsledkami. Konzervatívec David Cameron si razil cestu späť do Downing Street s heslom „Voľte modrých, myslite zeleno“, ktoré sprevádzala slávna fotografia z Arktídy, na ktorej objíma psa huskyho, aby upozornil na dôsledky klimatických zmien.

Politici jazdili do parlamentu na bicykloch a vo svojich domoch si inštalovali tepelné čerpadlá. Podporovali využívanie obnoviteľných zdrojov energie a stanovovali ambiciózne ciele dosiahnutia uhlíkovej neutrality.

Po voľbách v Uxbridge však odhodlanie bojovať proti globálnemu........

© SME.sk