Nezlyhali nemocnice, ale štát

Až tretina poistencov je v rukách žralokov

Autorka je bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, audítorka a daňová poradkyňa.  

Výsledky “auditu” vo vybraných štátnych nemocniciach boli prezentované ako šokujúce. Údajný nadbytok lekárov, nízka vyťaženosť operačných sál či neudržateľné mzdové náklady vyvolali silné reakcie odborníkov aj politikov.

Nešlo pritom o riadny audit, cez sociálne siete poslankyne Cigánikovej unikla akási prezentácia súkromnej poradenskej firmy vo forme “manažérskeho zhrnutia” na niekoľkých neoveriteľných snímkach. Nie je jasné aké bolo zadanie, vstupné dáta ani metodika ich vyhodnocovania.  

Skutočný šok spočíva v tom, ako slabo štát dlhé roky riadi, reguluje a kontroluje miliardy eur v zdravotníctve. Kým daňová reforma Ivana Mikloša posilnila konkurencieschopnosť krajiny a priniesla jej prívlastok „tatranský tiger“, Zajacova zdravotnícka reforma sa stala opakom – otvorila dvere finančným žralokom, ktorí začali ovládať nemocnice, poisťovne aj lekárne. Výsledok po 20 rokoch: pacient je na poslednom mieste a systém zdravotníctva je deravý, čo opakovane konštatuje NKÚ.  

Dohľad nad zdravotnými poisťovňami je navyše slabý a iluzórny, právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sú ešte z čias Zajacovej reformy a de facto neexistujú. V Európskej únii neexistuje krajina, ktorá by takto privatizovala verejné zdravotné poistenie s celým reťazcom zdravotnej starostlivosti a zároveň do systému pustila finančných žralokov  

1. Kto určuje kam smerujú finančné toky? 

Základná otázka, ktorá v diskusii posledných týždňov zanikla, znie: kto má v zdravotníctve reálny vplyv na smerovanie peňazí? Slovenský systém je ponechaný na finančných žralokov, ktorí využívajú tie zátoky, kde je prísun k ziskom najelegantnejší a štát vstupuje do hry až v momente krízy, keď pohrozí Európska komisia sankciami, zväčša formou oddlžovania, namiesto nevyhnutnej reformy.  

Finančnému žralokovi pôjde najmä o maximalizáciu zisku. Je užitočné pripomenúť si rozhovor s akcionárom Penty Jaroslavom Haščákom z roku 2005: Dali sme nohu do dverí. I keď spojenie so sektorom, ktorý sa stará o zdravie ľudí považovali predátori za “trochu zvláštne”, už pred 20 rokmi tvrdili, že dynamiku rozvoja do rokov 2020 až 2025 bude určovať “odštátňovanie vo všetkých oblastiach vrátane zdravotníctva” a starnutie obyvateľstva. Sebavedome ohlasovali, že Zajacovu reformu nebude výrazne meniť ani Smer.

V spomínanom rozhovore je jasne pomenovaný vzťah medzi podielom na trhu poisťovní a možným profitom a za optimálny podiel na trhu označených okolo dvadsať percent. Inými slovami privatizovať len zisky a straty v zdravotníctve zoštátniť.

V prípade verejného zdravotného poistenia sa to podarilo, v rokoch 2010 až 2020 si zo zdravotnej poisťovne Dôvera odliali 550 miliónov eur, pričom asi 200 miliónov eur šlo spoluzakladateľovi Smeru Jurajovi Širokému, vďaka znaleckému podvodu v takpovediac zrýchlenom konaní. 

Som hrdá, že som z pozície šéfky úradu prispela k zastropovaniu ziskov zo zdravotných odvodov na úrovni jedného percenta, po prvom januári 2023 už stámiliónové zisky na úkor pacientov neodtekajú tak ľahko.

Dôvera odvtedy na svojich účtoch zhromažďuje stovky miliónov, prekonala svoj rekord spred dvoch rokov o 40 percent, k 31. decembru mala na bankových účtoch 320 miliónov, ktoré majitelia považujú za „svoje“, namiesto toho, aby smerovali na zdravotnú starostlivosť. O možných bočných úmysloch s týmito peniazmi sa už napísalo dosť. Významne väčšia štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa mala na účtoch iba 107 miliónov. 

Kroky k ďalšej regulácii by pritom teraz mohli byť omnoho ľahšie, už netreba zháňať miliardy na spory s........

© SME.sk