Mzdy nie sú brzdou ekonomiky, ale súčasťou riešenia

Produktivita práce dosahuje 82 percent priemeru Únie, no mzdy len polovicu.

Autorka je predsedníčkou Konfederácie odborových zväzov.Sviatok práce vznikol ako dôsledok sociálneho konfliktu. V roku 1886 v USA, najmä v Chicagu, vyšlo do ulíc viac ako 300-tisíc zamestnancov bojujúcich za vyššie mzdy, kratší pracovný čas a dôstojné podmienky v práci. Nebol to romantický príbeh, ale tvrdý zápas o elementárnu spravodlivosť s množstvom obetí na životoch.

Dnes už žijeme v inom svete. Odbory sú legitímnou súčasťou demokracie, kolektívne vyjednávanie je štandardom a kolektívne zmluvy základom pracovného prostredia – hoci na Slovensku slabším než napríklad v západnej Európe.

A predsa, niečo zostalo rovnaké. Niektorí zamestnávatelia aj dnes opakujú, že rast miezd ohrozuje ekonomiku, predbieha produktivitu a ničí konkurencieschopnosť. Počúvame, že vyššia minimálna mzda či príplatky môžu likvidovať celé sektory a brzdiť investície. Nemenné sú aj tvrdenia o pracovnom čase – že „musíme pracovať viac, nie menej“, ktorými sa odbíjajú požiadavky na jeho skracovanie. Opakuje sa to tak často, až to pôsobí ako samozrejmosť – no realita je omnoho menej dramatická.

Dáta ukazujú, že mzdy na celkových nákladoch firiem na Slovensku, v porovnaní s energiami, materiálmi či kapitálom, tvoria menšiu položku (od 1,74 po 31,44 percenta v najnáročnejších odvetviach). Ak niektoré vybrané podniky z týchto sektorov nedokážu fungovať bez extrémne nízkych miezd, ide skôr o problém ich obchodného modelu než celej ekonomiky. Argument o rýchlejšom raste miezd než produktivity je navyše krátkozraký. Desaťročia platilo, že produktivita rástla rýchlejšie ako mzdy, čo viedlo k poklesu podielu miezd na vytvorenej hodnote.

Slovenská nominálna produktivita práce na hodinu a zamestnanca dnes dosahuje 82 percent priemeru Európskej únie, no mzdy len približne polovicu. Aj pri zohľadnení parity kúpnej sily, alebo pri iných pohľadoch na túto........

© SME.sk