Maďari otestujú, či sa dá demokracia obnoviť voľbami

Maďarský apríl môže otriasť Európou

Autor je maďarský spisovateľ, novinár a bývalý disident

Už o necelé dva mesiace, 12. apríla, sa v Maďarsku uskutočnia parlamentné voľby. Termín je síce riadny a formálne ničím výnimočný, no význam volieb je neporovnateľne vyšší než pri bežnom hlasovaní – doma aj v zahraničí. Takúto váhu mávajú zvyčajne revolúcie alebo vojny.

Nepôjde len o výmenu vlády, ale o rozhodnutie o celej jednej ére. Celé dnes žijúce generácie vyrástli vo svete Viktora Orbána. Premiér sa po šestnástich rokoch víťazného vládnutia po prvý raz stretáva so skutočne vážnym vyzývateľom – Petrom Magyarom a jeho stranou Tisza, založenou len pred dvoma rokmi.

Obyvatelia bývalého Československa tento stav poznajú: ak Orbán zvíťazí, jeho éra sa vyrovná dvadsiatim rokom vlády Gustáva Husáka. Maďari už dnes Orbánovu moc prirovnávajú k obdobiam Miklósa Horthyho a Jánosa Kádára.

Horthy, Kádár a Orbán

Počas dlhých rokov sa vytratila republika, v ktorej Orbán v roku 2010 po druhý raz získal moc. Ak by sa s funkciou lúčil dnes, zanechal by po sebe autoritársky režim oblečený do demokratických kulís. Výzva Magyara ho zasiahla v momente, keď systém už takmer dokonale vyladil.

Parlament už roky prakticky nepotrebuje – vládne dekrétmi, pričom si vždy nájde zámienku na vyhlásenie „núdzového stavu“: raz migrácia, inokedy pandémia covidu, potom vojna na Ukrajine.

Popritom systematicky a nepretržite upravoval volebný systém vo svoj prospech.

Apríl s napätím očakáva celý rad politológov, pretože pôjde o skúšku spoločenského modelu, ktorý sa šíri po celom svete. Už desaťročia sa vedú spory o jeho správne pomenovanie. Fareed Zakaria ho v roku 1997 nazval „neliberálnou demokraciou“, Bálint Magyar v roku 2013 „mafiánskym štátom“, Treisman a Guriev v roku 2022 hovorili o „spinovej“, teda dezinformačnej diktatúre.

Sú voľby ešte použiteľné?

Nech ho nazveme akokoľvek, podstata je rovnaká: ide o systém, ktorý dokáže zlikvidovať demokraciu bez otvoreného teroru, dokonca pri zachovaní parlamentných volieb. Zmenu vylučuje tým, že „legálne“ sústreďuje všetku inštitucionálnu, ekonomickú, kontrolnú, justičnú aj informačnú moc do rúk jednej skupiny.

Orbán sám v roku 2014 – s odvolaním sa na Singapur, Čínu, Rusko a Turecko – označil svoj systém za neliberálny. Zakaria si vtedy určite nemyslel, že raz dostane potvrdenie svojej kritiky práve z tejto strany.

V apríli sa rozhodne, či je inštitút volieb ešte vôbec použiteľný........

© SME.sk