Trump nie je Truman. Ten dal v roku 1946 Iránu slobodu, USA spojencov a Moskve lekciu

Scenár z Donbasu skúsil Kremeľ v Iráne v roku 1945. Reakciou bola Trumanova doktrína.

Autor je novinár a publicista, spolupracovník českých Hospodárskych novín

Spojené štáty a Izrael šokovali svet zdrvujúcim útokom na Irán. Fyzicky pri ňom zlikvidovali desiatky najvyšších predstaviteľov zločineckého režimu vrátane samotného vodcu, ajatolláha Alího Chameneího. A čo ďalej?

Mnohí si povzdychnú: prečo nedostali rovnako drsnú lekciu skôr vojnoví agresori v Kremli? Ale dostali. Vážne. Od Ameriky a v súvislosti s Iránom. Lenže nie teraz, ale už pred osemdesiatimi rokmi – v marci 1946. Preto je celkom užitočné porovnať, ako cieľavedome postupovali USA vtedy a čo robia dnes.

Prezident Harry S. Truman, ktorý akciu voči Iránu a Moskve pred ôsmimi desaťročiami z Washingtonu riadil, mal síce podobne znejúce priezvisko ako súčasný Donald Trump, tým sa však podobnosť, žiaľ, končí.

Na začiatku studenej vojny

Zatiaľ čo médiá plnia titulky typu „Útok na Irán“ alebo „Vojna s Iránom“, udalosť spred osemdesiatich rokov historici označujú ako „iránska kríza“.

Išlo o jeden z prvých vážnych povojnových stretov medzi víťaznými mocnosťami. Respektíve o predohru k studenej vojne medzi Východom a Západom. Príbeh sa však začína už v polovici druhej svetovej vojny.

Irán bol odjakživa miestom, kde o vplyv súperili Rusi s Britmi. Po vzniku protihitlerovskej koalície však nastala situácia, že sa Sovietsky zväz, Veľká Británia a USA ocitli na jednej lodi. Irán, bohatý na ropu, sa síce deklaroval ako neutrálny, ale udržiaval čulé vzťahy s Nemeckom – preto v auguste 1941 Briti a Sovieti krajinu obsadili.

Briti zabrali juh, Sovieti sever, ale zdôraznili, že nejde o okupáciu, ale len o preventívnu spojeneckú poistku, aby sa iránskej ropy nezmocnili Nemci. Čoskoro dorazili aj Američania a zmluva z roku 1942 stanovila, že všetky zahraničné jednotky sa z Iránu stiahnu do šiestich mesiacov po skončení vojny.

Spočiatku všetko fungovalo. Na prvom stretnutí takzvanej Veľkej trojky (Josif Stalin, Winston Churchill a Franklin D. Roosevelt) v Teheráne v decembri 1943 padlo uistenie o povojnovej suverenite a územnej celistvosti Iránu. Lenže kam raz vstúpia ruské baganče… veď to z Československa dobre poznáme.

Dve prosovietske „ľudové republiky“

Moskva sa v severnej časti Iránu ticho a nenápadne udomácnila. Že niečo nie je v poriadku, vyplávalo na povrch až v lete 1945, keď Stalin odmietol Churchillov návrh opustiť Irán už po porážke Nemecka. A robil mŕtveho chrobáka dokonca aj po septembrovej kapitulácii Japonska.

Zatiaľ čo Spojené štáty a potom aj Británia stiahli svoje jednotky z Iránu podľa zmluvy, sovietske tam k 2. marcu 1946 – čo bol termín stiahnutia – nielenže zostávali, ale postúpili ďalej na juh krajiny.

Dôvod? Nám, ktorí sme pred dvanástimi rokmi zažili začiatok ruskej anexie východu Ukrajiny, čiže tamojší Moskvou vyvolaný a následne podporený separatizmus, znie veľmi povedome.

V septembri 1945 vznikla za podpory sovietskej armády a tajných služieb na iránskom území s azerbajdžanskou menšinou Azerbajdžanská demokratická strana. V novembri 1945 prevzala moc a vyhlásila samostatnú republiku na čele s Džafarom Piševarim.

Ako cez kopirák Sovieti asistovali aj pri vzniku kurdskej republiky Mahábád s bábkovým prezidentom Muhammadom Kázím v decembri 1945. Kapitán Červenej armády Salahaddin Kazimov sa postaral o výcvik stoviek kurdských vojakov, takže neskoršia likvidácia tohto „kukučieho vajca Moskvy“ na území kurdskej menšiny v Iráne nebola pre vládu v Teheráne jednoduchá.

Anexia alebo Keď vtáčka lapajú

Obom prosovietskym „ľudovodemokratickým republikám“ venovala Moskva nadštandardnú starostlivosť. Už od roku 1942 sa vyslaní sovietski špecialisti snažili dôslednou ideologickou, politickou aj ekonomickou kampaňou primäť azerbajdžanské a kurdské obyvateľstvo Iránu, aby bolo jedného dňa naklonené sovietskej anexii.

Pomáhali budovať miestnu infraštruktúru, podporovali kultúru v národných jazykoch. Ale zároveň okázalo odmietali, že by im šlo o sovietizáciu.

Ale kdeže, tvrdili Sovieti aj na jeseň 1945, keď už kontrolovali kľúčové inštitúcie severného Iránu a eliminovali vplyv iránskej armády aj polície.

Moskva vedela, že hrá o čas, takže stupňovala tlak. Lenže Američania aj Briti už mali Stalina prečítaného a nemienili jeho rozpínavosť tolerovať. Pre rýchlo sa učiaceho politického nováčika, prezidenta Trumana, sa Irán stal dokonca testovacím prípadom jeho novej politiky zadržiavania Sovietskeho zväzu – takzvanej Trumanovej doktríny.

Kľúčové bolo vypudiť zo severoiránskeho územia sovietskych vojakov. Ako prvý sa vzoprel Irán. Keď bolo jasné, že ho povstalci na severe, podporovaní Sovietmi, chcú pripraviť o strategicky dôležité územie, preniesol celú vec na medzinárodnú pôdu. Zaslal sťažnosť Bezpečnostnej rade novovzniknutej OSN a Sovietsky zväz obvinil z expanzionizmu.

Na návrh USA potom Rada 25. januára 1946 jednohlasne prijala Rezolúciu č. 2, ktorá Irán a Sovietsky zväz vyzvala na vyriešenie ich „vzájomného konfliktu ohľadom okupácie iránskeho územia sovietskymi jednotkami“.

Stalin váhal. Najneskorší termín dohodnutého stiahnutia (2. marec 1946) uplynul, Sovieti sa nehýbali a hrozilo, že iránska kríza bude eskalovať do stretu so Spojenými štátmi a Veľkou Britániou.

Na miske váh bola aj strata reputácie. Štát, ktorý chcel navonok pôsobiť ako „krajina šťastných zajtrajškov“, bol celosvetovo pranierovaný ako okupant.

Prezident Truman neskôr spomínal, že dal Stalinovi ultimátum: ak nestiahne sovietske jednotky z Iránu, USA presunú flotilu až k Perzskému zálivu. „Tiež som Stalinovi oznámil, že pošlem vojakov, ak neodíde.“

To rozhodlo. Moskva na poslednú chvíľu prinútila Teherán k dohode o poskytnutí ropnej koncesie na severe krajiny. A potom hru nervov Stalin vzdal. 24. marca 1946 oznámil, že Sovieti do šiestich týždňov, teda do 30. apríla 1946, stiahnu svoje sily z Iránu.

Na to reagovala Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 3, prijatá 4. apríla 1946, ktorá vzala na vedomie, že „sovietske jednotky sa nemôžu stiahnuť z Iránu včas do termínu určeného dohodou, a vyzvala Sovietsky zväz na ich stiahnutie v čo najrýchlejšom možnom čase s tým, že žiadny členský štát OSN nebude tento proces zdržiavať“. Bol to vlastne výprask, pričom sovietsky zástupca sa ani nezúčastnil na hlasovaní.

Irán zostal celý, vlk obišiel naprázdno

Sovietske jednotky napokon z Iránu odišli až k 6. máju. Ale ak Stalin počítal s tým, že odtrhnutie oboch severoiránskych „ľudových republík“ a pripojenie k Moskve dotiahnu miestni ľudia sami, tak sa mýlil.

Ukázalo sa, že separatizmus bez umelej sovietskej podpory nefunguje. Mahábádska republika síce podpísala so susednou Iránsko-azerbajdžanskou republikou vojenskú dohodu o spolupráci, ale už od apríla 1946 boli oba separatistické útvary pod silným tlakom iránskej armády. A do konca roka mala teheránska vláda celý sever krajiny pevne pod kontrolou.

Iránska armáda vstúpila 15. decembra 1946 do Mahábádu a ročná existencia oboch republík sa tým skončila. Zvyšní povstalci utiekli buď do susedného irackého Kurdistanu alebo rovno do Sovietskeho zväzu.

V priebehu roka 1947 sa Američania postarali, že padla aj ropná koncesia pre Sovietsky zväz. Novozvolení iránski poslanci ju pomerom hlasov 102 : 2 odmietli ratifikovať.

Následne 11. septembra 1947 americký veľvyslanec v Teheráne verejne odsúdil zastrašovanie a nátlak používaný zahraničnými vládami na získanie obchodných ústupkov v Iráne a sľúbil plnú americkú podporu Iránu pri slobodnom rozhodovaní o jeho prírodných zdrojoch.

V marci 1946 Truman zachránil Iránu slobodu, Amerike tým prihral spojencov a drzej Moskve vyprášil kožuch. Či aspoň niečo z toho dosiahne úderom na Irán Trump, to sa ešte len uvidí.

Donald Trump Novinka: Dostávajte upozornenia na nové články v sledovanej téme e-mailom. Vyskúšajte novú funkciu a zapnite si odber.

Ukrajina Rusko Online: Ukrajinu podporíme, až cez Družbu potečie ruská ropa, vyhlásil Orbán

Vojnu na Ukrajine sledujeme minútu po minúte.

Blízky východ Online: Iránske útoky spôsobili rozsiahle škody v katarskom priemyselnom centre

Útoky a dianie na Blízkom východe sledujeme online.

Larídžáního smrť ovplyvní chod Iránu. Izrael však varuje pred masakrom

Napriek tomu vyzýva Iráncov do ulíc.

Najčítanejšie na Komentáre

Cynická obluda: Slovenská otázka vyriešená vopred 1 998

Ako sa mstí Matúš Šutaj Eštok? Opýtajte sa Ferenčáka 1 684

Karikatúra dňa: Anketa na ulici 1 322

Cynická obluda: Zrozumiteľná situácia 837

Hviezdoslavov Kubín - literárny pohreb v priamom prenose 669

Trump nie je Truman. Ten dal v roku 1946 Iránu slobodu, USA spojencov a Moskve lekciu 664

Cynická obluda: Absolútne nepoučiteľní 513

Dlhodobým problémom KDH je paradoxne ideová nejasnosť 511

Pozor na to, kríza hrá v prospech Fica (píše Ivan Mikloš) 7 388

Ako sa mstí Matúš Šutaj Eštok? Opýtajte sa Ferenčáka 7 038

Fico si chce užívať dôchodok pri moci 6 593

Hviezdoslavov Kubín - literárny pohreb v priamom prenose 6 448

Cynická obluda: Zrozumiteľná situácia 4 729

Cynická obluda: Absolútne nepoučiteľní 4 144

Karikatúra dňa: Anketa na ulici 2 861

Kultúrni maoisti v RTVS (píše Michal Havran) 2 221

Pozrite sa do Maďarska. To isté nás čaká na Slovensku (píše Samo Marec) 24 438

Hviezdoslavov Kubín - literárny pohreb v priamom prenose 16 525

Cynická obluda: Tí, ktorí zničili Lučanského 16 331

Anthropic nepreháňa, keď varuje pred panoptikonom umelej inteligencie 12 173

Pozor na to, kríza hrá v prospech Fica (píše Ivan Mikloš) 10 819

Šutaj Eštok neprešiel testom peniazmi 10 725

Cynická obluda: Keby sa mal Andrejovi splniť sen 10 489

Cynická obluda: Hlina upokojuje Fica 9 866

Čo keď má Fico pravdu? (píše Miroslav Beblavý) 24 459

Pozrite sa do Maďarska. To isté nás čaká na Slovensku (píše Samo Marec) 24 438

Cynická obluda: Ten, ktorý nedával pozor na náboženstve 16 623

Hviezdoslavov Kubín - literárny pohreb v priamom prenose 16 525

Cynická obluda: Tí, ktorí zničili Lučanského 16 331

Anthropic nepreháňa, keď varuje pred panoptikonom umelej inteligencie 14 955

Potrebuje Flašíkovej STVR ešte vôbec novinárov? 13 721

Cynická obluda: Keby chceli... ale nechcú 11 099

Investujete? Možno robíte jednu zásadnú chybu

17 miliónov dôvodov, prečo sa oplatí pracovať v Kauflande

Súkromná univerzita pripravuje študentov na svet budúcnosti

Prečo jeden jogurt chutí lepšie než druhý?

Robíš túto chybu s peniazmi? Väčšina ľudí áno

eFleet Day 2026: Posledné lístky v predaji!

Unavené oči za volantom: kedy je čas na nové okuliare?

Radikalizácia mladých sa začína potichu

Investujete? Možno robíte jednu zásadnú chybu

Súkromná univerzita pripravuje študentov na svet budúcnosti

17 miliónov dôvodov, prečo sa oplatí pracovať v Kauflande

Zemetrasenie pri Bratislave odhalilo slabiny za tisíce eur

Robíš túto chybu s peniazmi? Väčšina ľudí áno

Kvalita leadershipu priamo ovplyvňuje kvalitu spoločnosti

Prečo jeden jogurt chutí lepšie než druhý?

Stačí vám trhový priemer? Neprichádzajte o príležitosti

Unavené oči za volantom: kedy je čas na nové okuliare?

Prečo jeden jogurt chutí lepšie než druhý?

Robíš túto chybu s peniazmi? Väčšina ľudí áno

Súkromná univerzita pripravuje študentov na svet budúcnosti

eFleet Day 2026: Posledné lístky v predaji!

Zemetrasenie pri Bratislave odhalilo slabiny za tisíce eur

17 miliónov dôvodov, prečo sa oplatí pracovať v Kauflande

Investujete? Možno robíte jednu zásadnú chybu

Hlavné správy zo SME.sk

Slovenka ako prvá žena na svete prešla najťažší trek cez Himaláje: Pozerala som sa na svoje nohy a neverila, že to dokážu

Sofia Bočeva je prvou ženou na svete, ktorá prešla Great Himalaya Trail.

Šedý biznis, kde sú reklamácie zbytočné? V predražených diaľničných známkach sa točia milióny

Motorista nemá šancu uspieť.

Šéfa dostal na kolená, komentátor žasol. Famózny a tichý Slovák spasil Atlético

Iba Hancko a Hamšík to dokázali.

Kuriér Woltu: Niekedy zarobíme len 20 centov. Trh zaplavili tí, čo sú ochotní robiť za málo

Neúspech štrajku? Navzájom sme si konkurenciou, hovorí Peter Modrovský.

Pracoval pre vodárov a podnikal s nimi. Teraz vyhráva ich zákazky a posúva ich iným firmám

Jeho firma vyhrala šesť tendrov za 700-tisíc.

Last Minute Dovolenka

© SME.sk