Fond na podporu Machalovej kultúry. Nové voľby pre staré tváre?

Absurdná dráma, za ktorú neplatíme Netflixu.

hlavná komentátorka denníka SME

Menej informovaný pozorovateľ by si mohol myslieť, že Fond na podporu umenia nie je verejná inštitúcia, ale kulisa, v ktorej sa pre niektorú streamovaciu platformu nakrúca absurdná politická dráma. Možno čierna komédia. Každá nová epizóda však prinesie zvrat, ktorý by scenáristovi v bežnom seriáli už nikto neuveril.Stručný opis deja by mohol znieť takto: ministerka chce, aby kultúra vyzerala ako gýče, ktoré maľuje. A predovšetkým chce, aby jej podriadení nepripomínali, že jej tvorba, plány a kroky nemajú s kultúrou nič spoločné. Nemá iný cieľ než simulovať ministerskú činnosť, ktorá ju nebaví. Necháva Ľuboša Machalu robiť si, čo chce, pokiaľ sa podpora dostane k ľuďom s podobným vkusom, ekonomickými záujmami a nastavením.

Preto sa ministerka rozhodne ovládnuť spomínaný fond. Po turbulenciách vo vedení, na scénu vstupuje bývalý colník, ktorý s kultúrou nemá nič spoločné, zato má skúsenosti so šikanovaním vlastných zamestnancov a schopnosti agentov bývalej ŠtB. Mal byť dočasným riaditeľom, ale dočasnosť trvá už vyše roka.

Dej graduje. Prichádzajú konflikty, napätie hustne a vrcholí vo chvíli, keď zamestnanci nájdu pod stolom ploštice. Napriek zlyhaniam by ministerka chcela Františka Kornaja potvrdiť vo funkcii vo voľbách v FPU. Ozývajú sa odborníci a hovoria, že Kornaj mal za ten rok šancu dokázať svoje manažérske schopnosti. A ukázal, že nie je spôsobilý........

© SME.sk