Ochrana prírody sa nedá vyjednať, len odborne zdôvodniť

Dlhoočakávaná zonácia národných parkov nesmie skončiť ako politický ústupok záujmovým skupinám

Autor pracuje na oddelení biodiverzity a ekológie Centra biológie rastlín a biodiverzity (SAV).Zonácia národných parkov je zbytočne spolitizovaná téma. V jadre ide o čisto odbornú vec: priestorové rozdelenie národného parku na časti podľa toho, aká hodnotná a zraniteľná je príroda v každej z nich.

Nemá ísť o politický kompromis ani o vyjednávanie záujmových skupín či emócie. Iba o dáta a naplnenie litery zákona a zmyslu zónovania. To má vychádzať z mapy biotopov, výskytu chránených druhov, priestorových analýz, ekologických väzieb medzi časťami krajiny a celkovo ochrany prírodných hodnôt.

S tým cieľom boli národné parky v minulosti právom vyhlásené. Práve preto je znepokojujúce, čo sa so zonáciou štyroch z nich stále deje. 

Nosné steny sa nepresúvajú podľa vkusu 

Ak rekonštruujete dom, môžete prerobiť kuchyňu, vymeniť okná, prefarbiť steny. Ale jedno urobiť nemôžete – presunúť nosné steny podľa toho, ako sa vám práve hodí. Nie preto, že by vám to niekto zo zlomyseľnosti zakazoval, ale preto, že bez nich sa dom zrúti. 

Zonácia funguje rovnako. Určuje, kde sú nosné steny národného parku – ktoré časti územia potrebujú najprísnejšiu ochranu, kde môže prebiehať prírode blízke hospodárenie, kde je priestor pre človeka, jeho sídla a rekreáciu, kde sa chráni pitná voda a kde čistý vzduch.

Tieto hranice nevznikajú z hlavy úradníka ani z politickej dohody medzi rôznymi záujmovými skupinami. Majú vychádzať z toho, čo sa na danom mieste skutočne deje. A práve preto ich nemožno presúvať podľa toho, komu sa kde hodí. 

Ak každé ráno vychádzate autom na rušnú hlavnú cestu a dávate prednosť vozidlám na hlavnej ceste, je to otravné. Ale nenapadne vám zavolať na ministerstvo dopravy a žiadať zmenu pravidiel.

Presne to isté platí pre zonáciu. A čo je zásadné – zonácia nie je nástroj rozvoja regiónu. Je to nástroj ochrany prírody. Jej pravidlá tu nie sú preto, aby vyhovovali developerovi alebo drevospracujúcemu priemyslu. Sú tu preto, aby fungoval celý systém v prospech nás všetkých. 

Čo sa dnes deje a prečo je to problém 

Návrh zonácie Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Malej Fatry a Polonín od ministerstva životného prostredia v D-zóne znižuje doterajší tretí stupeň ochrany na druhý aj na miestach, kde predmet ochrany nezanikol. Sú tam vzácne biotopy, dôležité vodné zdroje či bola zaručená ochrana z dôvodu kúpeľného štatútu.

V D-zóne s druhým stupňom ochrany však orgán ochrany prírody nemá v mnohých prípadoch ani právo vyjadriť sa k stavebným........

© SME.sk