Na rozliatym mliekom je márne nariekať. Vojna na Blízkom východe je v plnom prúde. Zásadná otázka, ktorá trápi našincov, no aj ľudí na celom svete, je, dokedy potrvá. Odpoveď nikto nepozná.

Donald Trump vraví, že niekoľko týždňov, ale u neho si nemôže byť človek ničím istý. Zatiaľ sme si istí len tým, že USA ani Izrael si neželajú, aby sa z vojny v Iráne stala nekonečná sága ako v Afganistane, Iraku, Líbyi či Sýrii.

Väčšinu ľudí ani tak netrápia hrozby Iránu, osud samotných Iráncov, ba ani porušovanie medzinárodného práva zo strany USA a Izraela, ale „dovolenkové“ témy a ceny plynu a ropy. V utorok vzájomné bombardovanie trochu utíchlo. Pravdepodobne na základe vzájomnej dohody, aby sa uviaznutí dovolenkári zo všetkých kútov sveta mohli dostať z Ománu, Spojených arabských emirátov, Kataru, Kuvajtu, Bahrajnu či Saudskej Arábie domov.

Lenže veľa štandardných letov do východnej Ázie či Austrálie vedie cez letiská na Arabskom polostrove. Lietať však cez Dubaj, Abu Zabí či Dauhu je momentálne nemožné. Ak si uvedomíme, že aj severná cesta cez Rusko je obmedzená, mnoho priestoru nezostáva. Turecko všetko nezvládne. Kedy sa obnoví plná doprava cez Blízky východ? Či raz to pôjde, raz nie? Dokedy?

Taktiež v Hormuzskom prielive bola zastavená doprava pre tankery prevážajúce ropu a skvapalnený zemný plyn. Dokedy? Ceny síce na svetových trhoch logicky vzrástli, ale panuje mierny optimizmus, že vojna sa čoskoro skončí. No informácie sú protichodné. Astronomický nárast cien oboch komodít spôsobí opätovne ekonomickú recesiu. Praje si to Donald Trump pred jesennými voľbami do Kongresu? To by mohlo priviesť amerického prezidenta k rozumu.

Európska ekonomika je už teraz v recesii, ceny elektriny sú vysoké. Z ukrajinskej krízy vieme, že cena elektrickej energie v EÚ závisí aj od ceny plynu. Následky si radšej ani nepredstavujme. A je otázne, či si dôsledky uvedomujú európski lídri.

Po napadnutí Ukrajiny Ruskom sme rýchlo diverzifikovali, aby sme neboli závislí od zločineckého režimu v Moskve. No dnes vidíme, že sme príliš závislí od Blízkeho východu – samozrejme, aj od USA vedených nespútaným Donaldom. Krátkodobé kontrakty na ruský plyn majú skončiť v apríli, zastavenie všetkých dodávok je stanovené do konca roka 2026, respektíve v polovici roka 2027. Ropa cez Družbu by mala prúdiť tiež do konca budúceho roka. Budeme mať dostatok plynu a ropy?

Aj preto tlak na ukončenie vojny rastie. Lenže Spojené štáty a Izrael majú svoje ciele. Nepoznáme ich kalkulácie, ale s rýchlym koncom radšej nepočítajme. Irán má len jedinú šancu: rozšíriť vojnu na celý región Blízkeho východu. Jedine tak môže dať pocítiť „svoju hodnotu“ celému svetu – vysoké ceny ropy, plynu, komodít všeobecne, zastavenie letov, prekazenie dovoleniek, kolaps ekonomík. Trump a Netanjahu stavili na zrútenie režimu, na akceptovanie izraelsko-amerických požiadaviek: Teherán nebude mať na výber ako Caracas. Veľa závisí od zásob zbraní na území Iránu.

Viacerí experti odhadujú, že vojna by sa mala skončiť približne do dvoch mesiacov. No Trump už avizoval, že ak bombardovanie nebude stačiť, vyšle do Iránu pozemné vojská. A tie tam určite nezostanú iba dva-tri mesiace. Nikto si nepraje opakovanie Afganistanu, Iraku, Líbye či Sýrie – najmä americký prezident, ktorému by podobný vývoj veľmi uškodil na domácej politickej scéne – ale tento scenár sa nedá vylúčiť.

No to už cynickému svetu bude jedno, teraz záleží iba na jedinom – kedy sa „luxusný“ život na Blízkom východe, v Perzskom zálive vráti do bežných koľají. V Teheráne vedia, kde sa nachádza neuralgický bod. Budú naň tlačiť čo najdlhšie: je to ich jediná šanca na záchranu režimu či čo najdlhšie prežitie.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk