Nový globálny poriadok

Trumpova vulgarizácia geopolitiky?

Autorka je profesorka ekonómie na Northwestern University.

Keď americký prezident Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia nadhodil myšlienku kúpy Grónska, svet reagoval s neveriacim úžasom. Pôsobilo to absurdne až groteskne – ako imperiálna fantázia prezlečená za realitnú transakciu. Je však pravda, že Grónsko má význam a jeho budúci status môže mať ďalekosiahle dôsledky.

Znovuobnovený záujem o najväčší ostrov sveta odráža predstavu, že globálny poriadok sa postupne formuje do troch sfér vplyvu – okolo Spojených štátov, Ruska a Číny.

Niektorí túto víziu odmietajú ako trumpovskú vulgarizáciu geopolitiky, znepokojujúce však je, že nejde ani o čisto Trumpov nápad, ani o úplne iracionálnu konštrukciu.

S ústupom éry po studenej vojne sa znovu presadzuje regionálnejší a súťaživejší svetový poriadok. Veľmoci formujú svoje bezprostredné okolie nielen z ambície, ale aj preto, že narážajú na objektívne limity. Čím ďalej sa snažia rozšíriť svoj vplyv, tým väčšiu úlohu zohráva geografia, domáca kapacita či odpor rivalov.

Rusko, Čína aj Spojené štáty sú jadrové superveľmoci a dominantné štáty vo svojich regiónoch – no každú z nich obmedzujú faktory, ktoré nemajú plne pod kontrolou.

Od rozpadu Sovietskeho zväzu Kremeľ znovu posilňuje vplyv na susedné krajiny prostredníctvom územnej kontroly, hybridných a „zmrazených“ konfliktov či ekonomického tlaku. Bielorusko je dlhodobo pripútané k Rusku energetickou závislosťou a bezpečnostnou integráciou – natoľko, že fakticky stratilo suverenitu bez formálnej anexie.

Rusko podporilo separatistické enklávy v Moldavsku a Gruzínsku, pomáhalo udržiavať autoritárske režimy v Afrike, v roku 2014 anektovalo Krym a o osem rokov neskôr spustilo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu. Tieto kroky si však vyžiadali obrovskú cenu a rozhodujúce víťazstvo zostáva v nedohľadne. Pre menších susedov Ruska je to slabá útecha, no naznačuje to, že ruská sféra vplyvu má jasné – a konečné – hranice.

Čína sa spolieha na ekonomické nástroje

Čína, druhá najväčšia ekonomika sveta, sa viac než na vojenskú silu spolieha na ekonomické nástroje a jej dosah pôsobí globálnejšie než ruský. Obchodné a investičné väzby využíva na geopolitické ciele.

Kambodža, silne závislá od čínskej pomoci a investícií, napríklad opakovane zabránila Združeniu krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) kritizovať čínske kroky v Juhočínskom mori v rokoch 2012 a 2016. Podobne Grécko po tom, ako čínska štátna spoločnosť COSCO získala väčšinový podiel v prístave Pireus, vetovalo vyhlásenie Európskej únie kritické voči Číne v Rade OSN pre ľudské práva.

Aj čínsky vplyv má však svoje limity. Iniciatíva Pás a cesta, zameraná na financovanie........

© SME.sk