Žmolenie klasov ani predražené machové steny proti extrémom stačiť nebudú

Na horúčavy je potrebná koordinovaná reakcia.

zástupca šéfredaktora denníka SME

Desať mŕtvych utopením, viac ako štyristo výjazdov ku kolapsom z horúčav, kolabujúci pacienti aj personál v nemocniciach, domácnosti bez vody kvôli suchu, praskajúce koľaje a výluky, početné požiare.

Pri klimatickej kríze sa už desaťročie hovorí o probléme chýbajúcej predstavivosti. Vedci síce majú robustné dáta a na základe nich vypracované modely, čo nás čaká, politici aj verejnosť si len ťažko predstavujú, čo to znamená.

Veď, čože je to priemerné oteplenie o 1,5 stupňa Celzia? Letá na Slovensku ako na Balkáne? Trochu menej snehu v zime?

Nie. To ako to bude v skutočnosti vyzerať, sme si mohli okúsiť počas uplynulých rekordných dní.

A hoci nikto z čelných predstaviteľov slovenskej vlády otvorene zmenu klímy nespochybňuje (Rudolfa Huliaka a Štefana Kuffu nerátame), tak reakcia vlády na týždeň trvajúce historicky rekordné horúčavy vyzerá, akoby žiadna klimatická zmena nebola. A to je ten problém.

Vláda počas týždňa extrémov prakticky nijako nereagovala.

Slovensko je na inštitucionálnej úrovni na zmenu klímy tragicky nepripravené. Kompetencie na riešenie opatrení alebo reakcií sú roztrúsené po jednotlivých rezortoch a úrovniach riadenia. Neexistuje ústredný koordinačný orgán s jasne určenou klimatickou prioritou a dostatočným rozpočtom, ani konkrétne plány.

Samotná národná adaptačná stratégia na zmenu klímy hovorí, že ak sa neprijmú žiadne opatrenia dôjde do roku 2050 na Slovensku k spomaleniu hospodárskeho rastu o 0,4 až 0,7 percenta HDP ročne. To by pri rovnakom hospodárskom výkone ako v súčasnosti znamenalo zrazenie ekonomiky do recesie.

Náklady navyše budú rásť a nie sú v nich premietnuté ani výdavky,........

© SME.sk