Na zámku Nová Horka na severnej Morave sa konečne konalo po troch rokoch spoločné rokovanie českej a slovenskej vlády. Pred dvoma rokmi vtedajší český premiér Petr Fiala spoločné rokovania „zarezal“. Tradícia spolupráce dvoch štátov bývalej federácie započatá v roku 2012 tak skončila na dobu neurčitú.

Dôvodom bol vtedy postoj novej vlády Roberta Fica k vojne na Ukrajine a k Rusku. Je zrejmé, že obe vlády patrili k úplne inému politickému táboru, mali iné videnie sveta, no práve vzájomné, historicky priateľské vzťahy by mali prekonať tento, hoc nie malicherný, rozpor.

Petr Fiala a české koaličné strany však akoby uviazli v dobe federácie a uprednostnili politicky súboj nad priateľstvom dvoch národov.

Česká vláda sa vtedy nijako netajila sympatiami k slovenskej opozícii a český predseda vlády sa stretol s lídrom opozície Michalom Šimečkom. Vzájomné vzťahy na ministerskej ako aj kultúrnej či inej úrovni pokračovali bez naštrbenia ďalej, ale symbol sa vytratil.

Ako by naša opozícia a vtedajšia česká koalícia zabudli, prečo sa federácia rozpadla, prečo sme v bývalom štáte uviazli v bahne vzájomných malicherných škriepok. Ako keby sa im cnelo.

Voľby na jeseň 2025 v Česku vyhrala opozícia a koalícia víťazných strán ANO, SPD a Motoristi na čele s Andrejom Babišom sa blízkosťou k Slovensku ako aj sympatiami k Ficovej vláde vôbec netají. Po troch mesiacoch vládnutia novej koalície sa tak konečne naše dve vlády mohli stretnúť. Na spoločnom rokovaní nejde o obsah, ale o symbol, gesto. O posolstvo, že oba bratské národy majú k sebe blízko a obe krajiny spolu úzko spolupracujú nad rámec štandardných vzťahov.

Na spoločnom rokovaní pri Novom Jičíne premiéri podpísali memorandum o prehĺbenej spolupráci. Hoci to znie príliš úradnícky a v čase členstva v EÚ už nevedno, v čom by mohla byť kooperácia bližšia, má dokument viesť ešte k užšej spolupráci v ekonomike, obrane, cestovnom ruchu, športe, digitalizácii a zahraničnej politike. Rokovalo sa tiež o doprave (diaľnice, železničné koridory), konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti.

A práve energie boli hlavnou témou. Ak v minulosti plyn a ropa prúdili zo Slovenska do Česka, tak budúcnosť patrí opačnému toku. Ropovod Družba vyschol, čoraz viac budeme závislí od Česka. No premiér Babiš skritizoval Slovensko za dvojaké ceny nafty – pre domácich a zahraničie. Logicky, musí sa zastať českých dopravcov i vodičov. Prečo by mali platiť viac? Aj keď všetci chápu, že kohútiky ropovodu Družba sú zatiahnuté a rezervy sa míňajú.

Obe vlády spája aj mnoho tém v EÚ, napríklad nezmyselné emisné povolenky. Postoj Česka a Slovenska nie je v únii ojedinelý. Vôbec ku kontroverznému Green Dealu máme takmer jednotný postoj ako aj k vysokým cenám energie v Európe. Na presadzovanie záujmov v rámci V4 môžeme zatiaľ zabudnúť. Poľsko zastáva k bývalému najbližšiemu „kamarátovi“ – Maďarsku – viac ako rezervovaný postoj. S Viktorom Orbánom nechce mať Tuskova vláda nič spoločné. Naše dve krajiny si zúženie z V4 na V3 neželajú. Uvidíme, ako dopadnú maďarské voľby.

No čím je situácia vo svete vratkejšia, tým viac získa na význame regionálna spolupráca. V energetike, doprave, bezpečnosti, zahraničnej politike. Môžeme sa obohacovať vedomosťami, skúsenosťami, odporúčať si dobré riešenia – to všetko vzájomná blízkosť, neexistencia jazykovej bariéry umožňujú. Sme odkázaní na spoluprácu – vlády, krajiny, občania. Žiadne politické preferencie tej či onej vlády by to nemali kaziť.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk