Z úsilia zastaviť násilie na ženách sa vyrobil boj proti „genderovej ideológii“ (píše Peter Weiss)

Prečo a ako sa ochrana proti „genderu“ stala dôležitejšou než ochrana žien pred násilím.

Autor je bývalý veľvyslanec a bývalý predseda SDĽ

Keď vraždu ženy v Gelnici minister spravodlivosti Boris Susko označil za zlyhanie jednotlivca, z prísne trestnoprávneho hľadiska mal pravdu.

Ak však štát od začiatku roka 2025 eviduje 17 žien zavraždených partnermi, ak štátna stránka Zastavme násilie uvádza, že násilie od nejakého muža zažila každá tretia slovenská žena, štvrtina žien zažila násilie od bývalého partnera a iba 12 percent oslovených žien povedalo, že ich závažný prípad riešila polícia,  potom ministrov výrok dostáva iný význam.  

Už nejde iba o sériu individuálnych zlyhaní, ale o problém politiky, či funguje systém prevencie, včasného vyhodnocovania rizika a ochrany obetí a koordinácie polície, súdov, prokuratúry, sociálnych služieb a samospráv. 

Práve tomu je venovaný Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známy ako Istanbulský dohovor. Zaoberá sa všetkými druhmi násilia na ženách ako forme kultúrne podmienenej diskriminácie. Zameriava sa na prevenciu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov rodovo podmieneného násilia. Tiež nanovo definoval niektoré trestné činy, ako nebezpečné prenasledovanie (stalking), vynútený sobáš, potrat, sterilizácia či mrzačenie ženských genitálií. Teda aj javy spojené s kultúrami, ktoré do Európy priniesli imigranti.  

Nebol to útok na tradičnú rodinu

Aj Slovensko sa prostredníctvom aktivít ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej podieľalo na jeho príprave, vláda Ivety Radičovej ho 11 mája 2011 podpísala.

Nikto vtedy netvrdil, že ide o útok na tradičnú rodinu alebo o........

© SME.sk