Bosna sa musí postaviť na vlastné nohy
Bosna sa musí postaviť na vlastné nohy
Krajina mohla prijať svoju budúcnosť bez vysokého predstaviteľa.
Autor je bývalý predseda vlády a minister zahraničných vecí ŠvédskaBosna potrebuje politický reštart. Viac ako tri desaťročia po Daytonských dohodách, ktoré ukončili ničivú vojnu v rokoch 1992 až 1995, nastal čas, aby krajina prevzala plnú zodpovednosť za svoju budúcnosť.
Súčasťou mierovej dohody z roku 1995 bolo vytvorenie funkcie vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý mal zosúlaďovať a dohliadať na plnenie civilných a politických ustanovení mierovej zmluvy. Za oddelenie znepriatelených armád zostala zodpovedná početná jednotka NATO, no zároveň panovala zhoda, že na znovuzjednotenie krajiny bude potrebný nezávislý politický úrad.
Úloha najskôr pripadla mne ako prvému z radu vysokých predstaviteľov. Mojou bezprostrednou prioritou bolo vybudovať úrad a sprevádzkovať štátne inštitúcie podľa novej ústavy dohodnutej v Daytone. Presne tomu som sa venoval.
Vysoký predstaviteľ však nikdy nemal byť trvalou inštitúciou s právomocou priamo zasahovať do riadenia krajiny. Keby niekto počas daytonských rokovaní navrhol niečo podobné, návrh by bol okamžite zmietnutý zo stola. Viem to, pretože som tam bol.
Po niekoľkých rokoch sa však štáty dohliadajúce na napĺňanie mierovej dohody rozhodli udeliť vysokému predstaviteľovi právo priamo zasahovať do vnútorných záležitostí Bosny. Tzv. bonské právomoci sa odvtedy využívali vo veľkom rozsahu.
Ich právny základ bol prinajlepšom sporný, no kým sa zdalo, že systém funguje, nikto ho príliš nespochybňoval. Boli obdobia, keď zásah vysokého predstaviteľa pomohol prekonať politickú blokádu a umožnil krajine posunúť sa ďalej.
Postupne však tieto právomoci začali bosniansky politický systém deformovať. Namiesto toho, aby si politickí lídri sadli za stôl, riešili zložité problémy a hľadali kompromisy nevyhnutné na fungovanie takej rozmanitej krajiny, čoraz častejšie žiadali zásah vysokého predstaviteľa. Priveľa politikov sa zbavovalo vlastnej zodpovednosti a energiu radšej venovalo rozdúchavaniu nacionalistických vášní.
Vznikol tak bludný kruh. Vonkajšie zásahy bránili systému naučiť sa fungovať........
