Priviazaní k radiátoru (píše Veronika Šikulová)

Nekupujte dieťaťu z pohodlnosti len gýč

Autorka je spisovateľkaPracujem v knižnici na detskom oddelení. Už dlhšie sa mi zdá, že by som mala napísať o tom, že prehliadame detskú literatúru, čo sa nám neskôr môže vypomstiť!

Väčšinu času požičiavam deťom knižky, ktoré by som svojim deťom, či vlastne už vnúčatám, ktoré zatiaľ nemám, nečítala. Vstúpiť dnes do knižnice znamená vystaviť sa brutálnemu útoku na zmysly.

Nezorientovaný malý čitateľ sa ocitá uprostred hlučného lunaparku, kde sú Šiškáči a umelá inteligencia len neškodnými strašiakmi, no tichým zabijakom je gýč. Neplíži sa žiadnym zadným vchodom a nenápadne; vchádza hlavnou bránou, zabalený do trblietok, masívneho marketingu a čoraz častejšie aj do komiksových obalov.

Málokto vie, že aj v detskej literatúre existuje čosi ako literárne fabriky. Kráľom tohto priemyslu zostáva Thomas Brezina. Jeho tvorba je ako pásová výroba. Trochu  tajomstva, akože chlapčenské dobrodružstvá a akože dievčenské záhady. Je to prefabrikát.

Niektoré deti tieto knižky konzumujú s rovnakou mechanickou zotrvačnosťou, s akou niektorí dospelí sledujú nekonečné televízne seriály. Podobne fungujú David Walliams alebo Jeff Kinney a jeho Denník odvážneho bojka. Ponúkajú konzum - textovú skratku a humor, ktorý nevyžaduje takmer žiadnu námahu, stačí prvá signálna sústava. Dokonca aj leporelový fenomén Marta Galewska-Kustra a jej Kubko trpí touto sterilnou, digitálne vyčistenou gýčovitou estetikou.

Ešte vypuklejšie to vidno v žánri fantasy, z ktorého sa tiež stala akási pásová výroba na mýty a hrdinov. Rick Riordan a jeho Percy Jackson odštartovali éru, kde sa antickí bohovia správajú ako tínedžeri z amerického predmestia. Instantná mytológia zalievaná popkultúrnymi odkazmi.

V tesnom závese kráčajú ďalší a ďalší úspešní strojcovia unifikovaných svetov. John Flanagan a jeho nekonečná sága Hraničiarov učeň – remeselne zručné, no schematické ako návod z Ikey. Christopher Paolini, ktorý so svojím Eragonom kedysi vykradol všetko od Tolkiena po Star Wars, ukázal, že detskému čitateľovi stačí dať draka a dáke osudové proroctvo, aby zabudol na absenciu hlbšieho štýlu.

Nesmieme zabudnúť na autorky ako Shannon Messengerová (Strážkyňa stratených miest) či Jessica Townsendová (Čarotepka). Tieto knihy sú plné magických tvorov s obrími očami, no trochu im chýba vnútorná logika aj literárna poctivosť. Je to fantasy gýč kde sa hĺbka nahrádza neustálym vrstvením magických efektov.

Deti vnímajú svet najmä cez obraz. Aj preto sa komiks stal pre producentov literárneho fastfoodu ideálnou pascou. Vizuálna skratka nie je hriech proti literatúre. Deti komiks milujú, pretože rešpektuje ich dynamické vnímanie sveta.

Séria komiksov Dogman Dava Pilkeyho (v slovenčine vydávaná vydavateľstvom Ikar) je podľa mňa čistý gýč. Prvoplánový humor plný absurdných situácií, ktoré majú okamžite len........

© SME.sk