Potrebuje slovenská politika zase Richarda Sulíka? (píše Samo Marec)

Sulíkovi vďačíme za dva návraty Roberta Fica. Ale svet nie je taký jednoduchý.

Autor je publicista.Dlhšie slýchať, že bývalý predseda SaS si vie predstaviť návrat do politiky. Slýchať aj to, že v SaS si už bez neho zvykli a sú aj pomerne spokojní. Richard Sulík je však človek, ktorý sa nedá len tak odradiť tým, ak ho niekde nechcú.

Keďže do straníckej politiky vstúpil takmer pred dvadsiatimi rokmi, sotva dokáže prekvapiť. Máme o ňom dostatok informácií a toto je s nimi v absolútnom súlade.

Kto z toho môže mať radosť? A kto nie? A najmä – treba ho?

Keď sa Sloboda a solidarita po voľbách v roku 2024 ocitla v opozícii, Richard Sulík signalizoval, že ho to až tak nebaví, lebo nie je vo vláde a v opozícii sa mu byť nechce.

Problém však nebol v tom, že by ho nebavila politika. Bavila, len sa mu už nechcelo sedieť v opozícii na Slovensku, a tak sa rozhodol kandidovať do europarlamentu.

Napočudovanie, voliči sa s týmto plánom celkom nestotožnili, takže sa europoslancom nestal. Oznámil teda, že odstupuje z postu predsedu strany a bude už len čestným predsedom. Treba povedať, že to nebolo úplne márne rozhodnutie.

Nasledujúce obdobie bolo pitoreskné: Sulík sa uvoľnil, vyslobodil sa zo straníckych mantinelov a poskytol niekoľko rozšafnejších rozhovorov. Občas sa priam odpútal od reality. Popritom varil. V strane tiež nikomu, teda až na výnimku v počte zhruba jeden kus, nechýbal. Fantastické.

Teraz sa však objavuje isté, dalo by sa povedať, vlnenie. Richard Sulík má podľa všetkého pocit, že ho slovenská politika stále potrebuje.

Zo Slovenska je Grécko

Politická kariéra Richarda........

© SME.sk