Už aj koaličné krízy si máme vyrábať sami

Vo vybývanom štáte nefungujú už ani politické strany.

komentátor denníka SME

Andrejovi Dankovi sme tu viackrát vyjadrili, ak nie pochvalu, tak aspoň uznanie, že je jedným z posledných mohykánov starého politického remesla a odhodlania. Lenže časy nevyberavo melú všetkých zaradom a ani Danko nedokáže vzdorovať globálnemu duchu čias a jeho lokálnym špecifikám.

K tomu globálnemu duchu patrí sociálnymi sieťami vytvorená možnosť, a teda logicky aj snaha politikov prihovárať sa priamo svojmu publiku. To má okrem vážnych štrukturálnych dôsledkov, napríklad v podobe oslabovania médií a radikalizácie, aj osobné prejavy, keď politici v mene pozornosti šliapu po vlastnej či cudzej dôstojnosti.

Dankova činnosť dokonca neraz zodpovedá kritériám, pričom ako najskvostnejší drahokam sa v tomto komunikačnom diadéme blyští jeho otvorený list Robertovi Ficovi, ktorý sa raz bez irónie stane žriedlom historického poznania o politike našej epochy.

Lokálnejším prvkom je potom plátanie činnosti vybývaného štátu. Keby Béla Bugár svoju knihu „Žijem v takej krajine“ napísal dnes, mohol by zlyhávanie štátu ilustrovať tým, že nejednu z jeho podstatných činností prevzali z verejných zbierok financované mimovládky.

Začalo sa to nosením toaleťáku do nemocnice a drobnými darmi z dvoch percent na školské pomôcky, ale dnes sa skladáme na celý reťazec zdravotnej a sociálnej infraštruktúry od........

© SME.sk